Oslobodzujúci rozsudok týkajúci sa prečinu krádeže vychádzal z nepreukázanej viny, na podklade obhajobou zabezpečeného dôkazu, znaleckého posudku, z odvetvia kriminalistická antropológia.

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 10T/39/2021
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1121011309
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 01. 2022
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marta Hirešová
ECLI:SK:OSBA1:2022:1121011309.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I, samosudkyňou JUDr. Martou Hirešovou, v trestnej veci obžalovaného Ľ. U. stíhaného pre prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, na hlavnom pojednávaní konanom v Bratislave dňa 26.01.2022 takto

r o z h o d o l :

obžalovaný: Ľ. U. nar. XX.XX.XXXX v R., trvale bytom W. C. D., T.I. G. XX/XX; sa podľa § 285 písm. c) Tr. por. o s l o b o d z u j e spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Bratislava I zo dňa 25.08.2021, č. k. 2Pv 75/19/1101-44,pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák. účinného v čase spáchania skutku, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 20.3.2019 v čase od 18.30 hod. do 06.00 hod. dňa 22.03.2019 v Bratislave na ul. Dvořákovo nábrežie č. 10/D sa doposiaľ nezisteným spôsobom, zrejme za použitia pravých kľúčov dostal do interiéru reštaurácie „4 sochy“, kde po vkročení do interiéru reštaurácie z pultu nachádzajúcom sa oproti hlavným vstupným dverám do reštaurácie odcudzil 1 ks elektrický kávovar zn. Electra, striebornej farby, nezisteného výrobného čísla, 1 ks mlynček na kávu, bielej farby, nezistenej značky, ktorý bol odložený v škatuli vedľa kávovaru na pulte, ďalej zo zásuvky komody nachádzajúcej sa na prízemí reštaurácie odcudzil 1 ks tablet nezistenej značky, čiernej farby, nezisteného výrobného čísla, ďalej z kartónových krabíc zalepených a odložených na prízemí reštaurácie obvinený odcudzil 4 ks indukčných dosiek nezistených značiek, strieborno-čiernej farby, nezistených výrobných čísiel, 1 ks elektrickú váhu nezistenej značky, sivo-modrej farby, nezisteného výrobného čísla, ďalej z horného poschodia reštaurácie z hornej kuchyne odcudzil 1 ks wifi router nezistenej značky, čiernej farby, nezisteného výrobného čísla, z kancelárie nachádzajúcej sa v zadnej časti reštaurácie na poschodí odcudzil 1 ks fotoaparát nezistenej značky, ružovej farby, nezisteného výrobného čísla, položený na stolíku v kancelárii a 1 ks stolový počítač – skrinka počítača nezistenej značky, tmavo-modrej farby, nezisteného výrobného čísla, ktorý bol položený na zemi pod | kancelárskym stolom v kancelárii, čím obvinený takto svojim konaním spôsobil poškodenému V.. M. Z. krádežou vymenovaných vecí v zmysle odborného vyjadrenia v celkovej výške 5.007,50 €;pretože nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný. Podľa § 288 odsek 3 Trestného poriadku súd poškodeného V.. M. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H.Š., Y. XXX/XX s nárokom na náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na hlavnom pojednávaní bolo vykonané dokazovanie výsluchom obžalovaného, výsluchom svedka poškodeného V.. Z., výsluchom znalkyne I.. C., postupom podľa § 268 ods. 2 Tr. por. súd oboznámil znalecký posudok doc. Beňuša a znalecké posudky KEÚ PZ, podľa § 270 ods. 2 Tr. por. prehral kamerové záznamy, pričom súd tiež postupom v zmysle § 268 ods. 2, ods. 5 Tr. por. oboznámil odborné vyjadrenie a podľa § 269 boli vykonané listinné dôkazy, pričom súd zistil nasledovné skutočnosti.

Obžalovaný Ľ. U., po vyhlásení podľa § 257 ods. 1 písm. a) Tr. por., teda že je nevinný, vo svojej výpovedi na hlavnom pojednávaní, rovnako ako v prípravnom konaní uviedol, že skutok nespáchal, zároveň poukázal na hmotnosť odcudzených vecí s tým, že jeden človek by ich ani nezvládol odniesť. Čo sa týka práce v reštaurácii Štyri sochy, pomáhal pri jej otváraní, začal v máji 2018 a skončil koncom júla 2018. Poukazoval na problém so šéfom, ktorý mal vyplývať z toho, že ani po dvoch mesiacoch nemal riadnu pracovnú zmluvu, preto žiadal o voľno, následne dostal výpoveď a kľúče odovzdal šéfkuchárovi. Uviedol tiež, že kľúče od objektu mal aj šéfkuchár, občas sa kľúče dali aj ostatným kuchárom aby mohli ráno prevziať tovar, okrem nich v reštaurácii pracovali aj čašníci, barman, pomocná sila v kuchyni a brigádnici. Zároveň potvrdil, že počas toho ako pracoval v tejto reštaurácii mal vedomosť, že sa tam nachádzali aj veci ktoré mali byť odcudzené – kávovar, mlynček, indukčné dosky, kávovar, tablet; o fotoaparáte vedomosť nemal. Ku ukončeniu činnosti v prevádzke sa vyjadriť nevedel, keďže pri tom nebol, rovnako ani pri balení a sťahovaní vecí, pričom v dobe, keď mal byť spáchaný skutok, pracoval v Bohema bare.

Z výsluchu svedka poškodeného V.. M. Z. vyplýva, že obžalovaného najal do práce na odporúčanie brata, mal mu pomôcť pri prípravných prácach a otváraní reštaurácie. Svedok v zhodne s obžalovaným uviedol dobu, počas ktorej mal u neho pracovať s tým, že mali ústnu dohodu a peniaze mu vyplácal na ruku. Vypovedal, že obžalovaný začal byť postupom času problémový zamestnanec, nechodil riadne na zmeny, mal stále výhovorky, príp. sa mu nevedel dovolať. Vypovedal tiež, že kľúče od reštaurácie mal iba on a obžalovaný, raz mu dokonca požičal svoj kľúč aby mohol otvoriť, lebo on sa k tomu svojmu nevedel dostať, pričom kľúč mu vrátil ešte v ten istý deň. Keďže obžalovaný ďalej v reštaurácii fungoval, myslel si, že si z tohto kľúča urobil kópiu. Svedok potvrdil tú časť výpovede obžalovaného, že pri ukončení spolupráce v júli 2018 tento riadne odovzdal kľúč. V reštaurácii pracovalo cca 6-8 ľudí, striedalo sa to, reštaurácia fungovala zhruba do konca februára 2019, následne začal baliť a pripravovať veci na sťahovanie, pri čom mu občas pomáhala priateľka s tým, že sťahovacia služba prišla až neskôr. Uviedol tiež, že ku krádeži došlo v čase, keď reštaurácia už bola zatvorená a časť vecí odsťahovaná, pričom až prezeraním kamerových záznamov bolo zistené, kedy vôbec ku skutku došlo, pričom v mužovi s kapucňou na hlave vychádzajúcom z reštaurácie opoznal obžalovaného, a to podľa nosa, tváre a typu chôdze. Zároveň poukázal na to, že odcudzené veci boli odborne demontované, pričom obžalovaný bol pri inštalovaní a montáži týchto zariadení v reštaurácii, keďže to mal na starosti. Čo sa týka odcudzených vecí, tieto zabezpečoval ešte na svoju skoršiu firmu, nadobúdacie doklady by vedel dohľadať, resp. zabezpečiť cez dodávateľov.

Z výsluchu znalkyne Mgr. Oľgy Petrusovej – znalkyňa z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická antropológia, súd zistil, že pri vypracovaní znaleckého posudku vrátane dodatku vychádzala z predloženého sporného materiálu – súbor označený „zozadu“ a súbor označený „spredu“, z ktorých vyhotovila snímky so zobrazenou osobou, pričom tieto pre skvalitnenie zobrazenia upravila bežným grafickým editorom (kontrast, detail), ktoré hodnotila v súvislostiach s celým záznamom; ako porovnávací materiál boli použité fotografie postavy hlavy a tváre – výtlač obrazovej prílohy posudku pod č. 104/2019 od znalca doc. Beňuša. Pri práci použila somatoskopickú a deskriptivne-aspektívnu morfologickú metódu, ktorá je založená na vyhodnotení morfologických znakov na hlave a tvári, táto metóda je omnoho presnejšia, keďže skúmané, resp. porovnávané body je potrebné na hlave a tele nájsť. Antropometrická metóda, ktorú ešte navyše použil doc. Beňuš pri znaleckom skúmaní vychádza z merania vzdialenosti bodov na hlave a tvári, z čoho sa vypočítajú indexy, pričom poukázala aj na ním uvádzanú odchýlku, z čoho možno vyvodiť, že do okruhu spadá viac ľudí. Z výsluchu znalkyne súd tiež zistil, že znaky slúžiace na preukázanie, resp. vyvrátenie totožnosti porovnávaných osôb, môžu byť všeobecné (skupinové) a jedinečné (individuálne), pričom sa hodnotia znaky viditeľné, porovnateľné a preukázateľné, s tým, že vyhodnotenie záznamov je vždy limitované kvalitou záznamu, pričom medzi najdôležitejšie faktory patria vzdialenosť objektu od kamery, uhol snímania, maskovanie osoby, pootočenie osoby. Čo sa týka vyhodnocovaných súborov znalkyňa uviedla, že sú na skúmanie spôsobilé, avšak detail hlavy a tváre zaznamenanej osoby je pre individuálnu identifikáciu nedostačujúci. Vyhodnotením znakov na hlave a tvári relevantnej osoby (profil chrbtu nosa, tvár chrbtu nosa, tvár a smer hrotu nosa, profil horenej pery, tvar brady, profil brady, jamka na brade nosolabiálna ryha, krajina fúzov a postavenie dolných končatín), zistila že tieto vykazujú typovú zhodu so znakmi na hlave a tvári na fotografií označených ,,Ľ. U.“, pričom podľa vyjadrenia znalkyne z uvedeného vyplýva, že túto osobu nie je možné vylúčiť, avšak počet a váha znakov nie je dostačujúca na vyvodenie ďalších záverov. Vo vzťahu ku detailu hlave a tváre znalkyňa uviedla, že vo všeobecnosti pre jednoznačné preukázanie totožnosti osoby podľa hlavy a tváre je potrebných aspoň 30 zhodných všeobecných znakov, resp. ak by bol počet nižší musia byť prítomné aj individuálne znaky, pričom v danom prípade sporný materiál nebol dostatočný na skúmanie individuálnych znakov, keďže osoba zobrazená na kamerovom zázname je v tvárovej časti maskovaná kapucňou. Znalkyňa tiež uviedla, že detail hlavy a tváre sa dal odčítať jedine z fotografií vyhotovených z kamerového záznamu, ktoré neboli dostatočne kvalitné a neobsahovali dostatočný počet všeobecných znakov, pričom individuálne znaky nenašla žiadne, napr. nebolo možné na nich s určitosťou vzhliadnuť pigmentové znamienko.

Z oboznámeného znaleckého posudku č. 104/2019 doc. RNDr. Radoslava Beňuša, PhD. – znalec z odboru kriminalistika, odvetvie kriminalistická antropológia, vyplýva, že pri vypracovaní posudku použil aj antropometrickú metódu porovnávajúcu proporcie tváre a postavy, pričom pri posudzovaní zhody bral do úvahy indexy, ktoré sa pohybovali v intervale odchýlky +- 3 jednotky, čo bolo spôsobené sťaženou situáciou, t.j. umiestnením kamier. Morfologickou analýzou tváre a antropometrickou analýzou tváre a postavy muža zachyteného na záznamoch a proporciami tváre a postavy porovnávanej osoby (obžalovaný) znalec skonštatoval nájdenie zhody vo všetkých sledovateľných charakteristikách, na základe čoho konštatoval, že s vysokou pravdepodobnosťou sa jedná o tú istú osobu. Z oboznámeného kamerového záznamu súd zistil, že na tomto je zachytený muž v bunde a s kapucňou na hlave, ktorý prechádza po Dvořákovom nábreží, zároveň na chrbte nesie väčší ruksak a na pleci väčšiu tašku.

Z oboznámeného znaleckého posudku KEÚ-BA-EXP-2019/5269 (č.l. 23-25) je zrejmé, že zo zaistených daktyloskopických stôp viaceré nevykazujú dostatočný počet markantov na individuálnu identifikáciu, pričom jedna upotrebiteľná daktyloskopická stopa bola porovnaná s kontrolnými odtlačkami osoby M.Z. (poškodený), pričom zhodnosť zistená nebola. Z doplnenia č. 1 tohto posudku (č.l. 45-46) má súd za preukázané, že zaistená upotrebiteľná daktyloskopická stopa nevykazuje zhodnosť ani s odtlačkami osoby Ľ. U. (obžalovaný). Zo znaleckého posudku KEÚ-BA-EXP-2019/5269 (č.l. 28-30) vyplýva, že zaistené DNA profily z miesta činu neboli vodné na interpretáciu, resp. na individuálnu identifikáciu pôvodcu ani na porovnanie.

Z odborného vyjadrenia JHS s.r.o. (č.l. 56-59) súd zistil všeobecnú hodnotu odcudzených vecí špecifikovaných v obžalobe, ktorá bola stanovená na 5.007,50 €.

Z listinných dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní boli oboznámené – obhliadka miesta činu s fotodokumentáciou (č.l. 49-54), výpis z obchodného registra (č.l. 115), zápisnica o prehliadke tela (č.l. 69-76), zápisnica o vydaní veci (č.l. 64), k osobe obžalovaného boli oboznámené aktuálne lustrácie, a to odpis RT (bez záznamov), CESDaP (1 priestupok na úseku dopravy) a správa sociálnej poisťovne, z ktorej vyplýva, že v čase skutku bol obžalovaný zamestnanec spol. Bohéma s.r.o.

Súd vyhodnotil vykonané dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne v zmysle § 2 ods. 12 Tr. por. a dospel k záveru, že žalovaný skutok sa stal, je trestným činom, avšak nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný Ľ. U.. Z uvedeného vyplýva, že s obhajobnou argumentáciou obžalovaného sa súd stotožnil, avšak iba čiastočne, pretože nemal dôvod na pochybnosti ohľadne záveru, či došlo k odcudzeniu vecí špecifikovaných v obžalobe, nakoľko súd nemal dôvod výpoveď poškodeného v tomto smere spochybňovať (a to napriek tomu, že obhajoba poukazovala na absenciu predloženia nadobúdacích dokladov k odcudzeným veciam) a mal za to, že ku skutku uvedenému v obžalobe skutočne došlo.
Zhodnotením vykonaných dôkazov však dospel k záveru, že z nich nie je možné vyvodiť, že stíhaného skutku sa dopustil práve obžalovaný.

V tomto smere považuje súd za nevyhnutné zdôrazniť, že rozhodnutie o vine obžalovaného musí vychádzať z dôkazov získaných zákonným spôsobom, ktoré boli vykonané pred súdom a ktorých vyhodnotením nie je možné dospieť k inému záveru, resp. ktoré nepripúšťajú aj alternatívny a pre obžalovaného priaznivejší záver, pokiaľ ide o otázku viny. Obžalovaný pritom nie je povinný dokazovať žiadnu skutočnosť, čo je vyjadrené v zásade, že nedokázaná vina má rovnaké dôsledky ako dokázaná nevina. Výrok o vine obžalovaného nie je možné založiť na hypotetických záveroch, ktoré sú v rovine pravdepodobnosti, a to ani pravdepodobnosti vyššieho stupňa, ale výrok o vine musí súd opierať o istotu vychádzajúcu z vyhodnotenia vykonaných dôkazov.

Sumarizujúc výsledky vykonaného dokazovania súd konštatuje, že na základe vyššie rozvedených dôkazov nie je možné vysloviť, že obžalovaný Ľ. U. sa dopustil skutku – prečinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 3 písm. a) Tr. zák., kladenému mu za vinu v obžalobe. Podľa názoru súdu vykonané dôkazy nesvedčia v prospech jeho viny, v podstate proti nemu nebol vyprodukovaný žiaden jednoznačný usvedčujúci dôkaz, na základe ktorého by bolo možné dospieť k záveru, že tento odcudzil dňa 20.03.2019 veci z reštaurácie Štyri sochy v Bratislave. Z výpovede svedka poškodeného síce vyplynulo, že práve obžalovaný (bývalý zamestnanec) teoreticky mohol mať stále k dispozícii duplikát kľúča od reštaurácie, uvedené však nebolo v žiadnom smere preukázané, pričom svedok pri tomto svojom tvrdení vychádzal výlučne z vlastných domnienok, čo vyvodzoval z toho, že raz mu (okrem kľúča ktorý mu zveril) požičal aj svoj kľúč s tým, aby si urobil kópiu, avšak s určitosťou nevedel, či k tomu došlo, pričom jeho kľúč mu vrátil (ešte v tej istý deň) a ,,zverený“ kľúč mu vrátil keď skončili spoluprácu, t.j. v júli 2018. Z uvedeného nemožno v nijakom prípade jednoznačne uzavrieť, že by obžalovaný mal (okrem kľúča ktorý riadne vrátil) k dispozícii ešte ďalší kľúč. Keby súd hypoteticky aj pripustil túto možnosť, javí sa ako absolútne nelogické a nepravdepodobné, že by sa obžalovaný po takmer 9 mesiacoch ako ukončil prácu v reštaurácii, sa do tejto vracal za účelom krádeže. V tejto súvislosti súd tiež poukazuje na to, že nie je možné si reálne predstaviť, že okrem poškodeného (majiteľa) a obžalovaného (bývalého zamestnanca) by nik iný nemal k dispozícii kľúče počas celej prevádzky reštaurácie (18.06.2018 – 28.02.2019), teda že by poškodený skutočne každé ráno a večer osobne uzamykal prevádzku a nikomu ďalšiemu by (ani jednorazovo) nikdy nezveril kľúče. V tomto smere možno poukázať aj na iné osoby pracujúce v reštaurácii, a to aj po odchode obžalovaného (júl 2018), ktoré celkom pravdepodobne mohli mať prístup ku kľúčom z objektu. Pokiaľ poškodený poukazoval, že práve obžalovaný bol prítomný pri inštalácii zariadenia v reštaurácii, čo napokon z titulu svojej funkcie potvrdil aj obžalovaný, s tým, že práve táto skutočnosť sa mala prejaviť pri odbornej demontáži kávovaru a ostatných zariadení, tak túto okolnosť súd nemôže pripísať na vrub obžalovaného, pretože nie je možné pripustiť, že skutočne nik iný by nevedel z pultu ,,odborne“ demontovať kávovar. Vo vzťahu k ustáleniu osoby páchateľa tohto skutku boli pred súdom vykonané štyri dôkazné prostriedky – kamerové záznamy, výsluch poškodeného V.. M. Z., výsluch znalkyne Mgr. Oľgy Petrusovej a znalecký posudok č. 14/2019 znalca doc. RNDr. Radoslava Beňuša, PhD.

Prehratím kamerových záznamov súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by mohli viesť k nejakým relevantným záverom vo vzťahu ku skutku, resp. osobe jeho páchateľa. Kapucňa na hlave osoby mužského pohlavia jej neumožňuje vidieť do tváre, pričom vzdialenosť osoby od kamery, ako aj uhol a kvalita tohto záznamu neumožňuje súdu prijať záver o tom, že sa jedná o obžalovaného. Súd navyše zdôrazňuje, že tieto záznamy iba zachytávajú muža s kapucňou na hlave kráčajúceho po Dvořákovom nábreží, avšak vnútorný priestor reštaurácie Štyri sochy a teda ani priebeh skutku nie je zachytený, a teda nemožno s určitosťou určiť, že sa jedná práve o osobu, ktorá odcudzila veci z tejto reštaurácie. Tento muž síce nesie veľký ruksak a tašku na pleci, avšak nie je možné identifikovať, čo sa v nich nachádza. Z kamerového záznamu navyše nie je možné dospieť k žiadnym presvedčivým záverom ohľadom identifikácie tam zachytenej osoby. Z výpovede znalkyne na hlavnom pojednávaní súd zistil, že obžalovaného ako osobu zachytenú na kamerovom zázname nie je možné vylúčiť, ale ani potvrdiť; zo záverov konštatovaných znalcom v znaleckom posudku č. 14/2019 vyplýva, že osoba na kamerovom zázname je s vysokou pravdepodobnosťou osoba obžalovaného. V tejto súvislosti súd zdôrazňuje, že vysoký stupeň pravdepodobnosti dokonca nie je ani najvyšším stupňom možnej identifikácie osoby v zmysle znaleckému skúmania, existuje ešte aj veľmi vysoký stupeň pravdepodobnosti, pričom aj tento v sebe zahŕňa možnosť omylu.

Z dôkazov smerujúcich k usvedčeniu obžalovaného ako páchateľa stíhaného skutku možno na základe uvedeného podľa súdu ustáliť iba to, že osobu obžalovaného nemožno vylúčiť, nakoľko ani jeden zo znalcov nedospel k jednoznačnému záveru, že sa jedná o obžalovaného. Čo sa týka výpovede poškodeného v tomto smere, ktorý mal obžalovaného na tomto zázname opoznať, súd uvádza, že je len ťažko predstaviteľné, že by poškodený (vzhľadom na maskovanie osoby, kvalitu kamerového záznamu, ale aj dobu počas ktorej s obžalovaným pracoval) mohol tohto jednoznačne opoznať, keďže k tomuto záveru nedospel ani jeden zo znalcov z odvetvia kriminalistickej antropológie.

Zhodnotením všetkých vykonaných dôkazov súd teda dospel k záveru, že nebolo jednoznačne preukázané, že páchateľom tohto skutku je práve obžalovaný Ľ. U., pričom v tomto prípade podľa názoru súdu absentujú akékoľvek relevantné dôkazy vedúce k záveru o jeho vine. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na zásadu „in dubio pro reo“ v zmysle ktorej, ak po vykonaní a zhodnotení všetkých dostupných dôkazov zostanú pochybnosti o niektorej skutkovej okolnosti významnej čo do otázky viny, nemožno rozhodnúť v neprospech obžalovaného a za týchto okolností je súd povinný ho spod obžaloby oslobodiť. S prihliadnutím na všetky uvedené skutočnosti a úvahy súdu, ktorými sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, súd mohol rozhodnúť iba tak, že obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. c) Tr. por. oslobodil, pretože nebolo dokázané, že tento skutok spáchal. Uvedené neznamená, že obžalovaný sa skutku nedopustil, ale že nebolo preukázané, že sa skutku dopustil, keďže nedokázaná vina má rovnaký význam ako dokázaná nevina. Vzhľadom na oslobodzujúci výrok rozsudku súd obligatórne podľa § 288 ods. 3 Tr. por. poškodeného so svojím nárokom na náhradu škody odkázal na civilný proces.

Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd Bratislava I. V prospech obžalovaného môžu rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Právne účinne ho nemôžu podať osoby, ktoré sa tohto práva výslovne vzdali.

Zdieľaj to

Zdieľaj