Majetková trestná činnosť

Krádeže, lúpeže, podvody, sprenevery. Koľko zúfalstva sa ukrýva v týchto skutkoch?

Ešte v nedávnej minulosti predstavovala bežná krádež v spojitosti so zločinom predpoklad uloženia vysokého trestu. Asperačná zásada naháňala strach všetkým, ktorých sa dotkla v podobe súbehu zločinu a prečinu. Vďaka nálezu Ústavného súdu SR je dnes tento strašiak aspoň čiastočne zažehnaný. Napriek tomu, aj pri týchto zdanlivo bežných trestných činoch, je hrozba postihu a straty slobody veľmi reálna.

Ja poznám inštitúty, ktoré Vás ponechajú na slobode.

  • Viete, kedy je možné podmienečne zastaviť trestné stíhanie?
  • Viete, kedy môžete uzavrieť zmier s poškodeným a čo to v podstate znamená?
  • Viete, čo predstavuje dohoda o vine a treste?
  • Počuli ste o takzvaných odklonoch?
  • Prijali by ste radšej trest odňatia slobody alebo výkon verejnoprospešných prác?
  • Máte prostriedky na zaplatenie peňažného trestu?

Zaujalo Vás to? Chcete vedieť viac? Stačí prísť a porozprávať sa o tom.

Podvod

Jednou z najčastejších skutkových podstát majetkových deliktov je podvod.

Podvod má svoju pevnú konštrukciu. Na prvý pohľad jasný podvod sa ale pre advokáta stáva zdrojom skúmania. Ak chcem vyriešiť, či skutočne došlo k spáchaniu podvodu, musím si odpovedať na niekoľko zásadných otázok:

  • Kto bol uvedený do omylu.
  • Kto vykonal určitú majetkovú dispozíciu, napr. vyplatenie kúpnej ceny, požičanie peňazí, darovanie a pod.
  • Došlo k majetkovej dispozícií pred uvedením do omylu alebo po oklamaní.
  • Bola táto majetková dispozícia vykonaná ako následok oklamania alebo by k nej došlo bez ohľadu na klamlivé tvrdenia určitej osoby.
  • Koho majetok sa zmenšil.
  • Išlo o cudzí majetok.
  • Kto získal majetkový prospech z tejto transakcie.

V odpovediach na položené otázky sa skrýva riešenie: trestný čin podvodu alebo civilno právny vzťah, ktorý nie je trestným činom?

Oslobodzujúce rozsudky mojich mandantov

„Okresný súd Bratislava IV svojim rozsudkom číslo konania 3T/77/2012, v spojitosti s Uznesením Krajského súdu v Bratislave spisová značka 2To 29/2013 právoplatne oslobodil moju klientku Z.R., trestne stíhanú pre zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm. a) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý bola moja klientka stíhaná. Úlohou obhajoby bolo pred súdom preukázať, že poškodená premysleným spôsobom nasimulovala situáciu, z ktorej chcela získať majetkový prospech. Obhajoba v tomto prípade svoju úlohu splnila.

Okresný súd v Prešove v konaní vedenom pod č.k. 1T 25/07, pre trestný čin podvodu podľa § 250 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, oslobodil obžalovaného P.T. spod obžaloby nakoľko sa nepodarilo vykonaným dokazovaním preukázať jeho úmyselné zavinenie. Skutok pre ktorý sa viedlo trestné stíhanie mal v podstate spočívať v nesplnení záväzku uhradiť faktúry vystavené v obchodnom styku. Obhajoba vo svojej záverečnej reči poukázala na čl.17 ods.2 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého: “ (2) Nikoho nemožno stíhať alebo pozbaviť slobody inak, ako z dôvodov a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Nikoho nemožno pozbaviť slobody len pre neschopnosť dodržať zmluvný záväzok.
Obžalovaný bol oslobodený spod obžaloby nakoľko sa v konaní nepodarilo preukázať, že skutok bol trestným činom.“

Napíšte nám