Záverečná reč obhajcu vo veci drogy.
Vážený súd!
Obžalovaný je trestne stíhaný za obzvlášť závažný zločin Nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 písm. c), písm. d), ods.2 písm. a) Trestného zákona, na tom skutkovom základe ako je uvedený v skutkovej vete obžaloby.
Obhajoba sa v danej veci zameriava na skúmanie zákonnosti získaných dôkazov a nejednoznačnosť tvrdení, ktoré majú obžalovaného usvedčovať.V tejto súvislosti obhajoba podrobila prieskumu nasledovné skutočnosti:
Poučenie:
Sv. A.C. na HP dňa XX.XX.XXXX uviedol, že obžalovaný bol poučený ústne a to tak, že: “ak má pri sebe drogy a veci pochádzajúce z trestnej činnosti, môže nám ich dobrovoľne vydať aj keď si tým privodí voči sebe trestné stíhanie“.
Z výpovede sv. B.V. z HP dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že na poučenie obžalovaného si nepamätá, ale tvrdil, že poučenie vždy prečítajú z predtlače alebo si to podozrivá osoba prečíta sama. V danom prípade teda prichádza do úvahy Zápisnica o vydaní veci, zo dňa XX.XX.XXXX, ktorá nesporne obsahuje nesprávne poučenie, nakoľko obsahuje sankciu v podobe poriadkovej pokuty za nevydanie veci. Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obž. mal dobrovoľne vydať drogy. Týmto úkonom získal procesné postavenie osoby podozrivej zo spáchania drogovej trestnej činnosti. Ako podozrivá osoba mal byť poučený o svojich právach, najmä o práve, že k priznaniu zo spáchania trestného činu ho nemožno nútiť. Zákaz donútenia k priznaniu totiž nezahŕňa len právo vypovedať resp. právo mlčať, ale aj právo neprispieť žiadnym aktívnym spôsobom, či už priamo alebo nepriamo, k svojmu obvineniu. Zákaz nútiť osobu, aby prispela k svojmu obvineniu, či usvedčeniu, teda znamená nielen nútiť podozrivú, či obvinenú osobu k výpovedi, ale aj zákaz nútiť takúto osobu k súčinnosti alebo k aktívnemu konaniu, ktoré je potrebné na usvedčenie takejto osoby. Tým, že zápisnica o vydaní veci obsahuje poučenie, podľa ktorého ak obžalovaný nevyhovie výzve vydať vec, bude mu uložená poriadková pokuta, došlo k prinúteniu podozrivého k súčinnosti a aktívnemu konaniu pri svojom obvinení. Pokiaľ bol obž. poučený policajtom ústne tak, ako to uvádza svedok A.C., bol poučený nesprávne. K vyššie uvedenému je potrebné poznamenať, že dôkaz získaný z takéhoto postupu policajtov, ktorým v podstate nútia podozrivú osobu aby svojím aktívnym konaním prispela k svojmu usvedčeniu z trestného činu nemožno použiť v trestnom konaní. Podľa § 119 ods. 2 Tr. por. môže za dôkaz slúžiť len to, čo bolo získané zákonným spôsobom, t.j. v súlade s ustanoveniami Trestného poriadku, prípadne podľa osobitného zákona (zák. o policajnom zbore). Ak bol dôkaz získaný v rozpore s Trestným poriadkom, či v rozpore s osobitným zákonom, nemôže slúžiť ako dôkaz v trestnom konaní a nemôže ani prispieť na náležité objasnenie veci (§ 119 ods. 2 Tr. por).
Pokiaľ ide o posudzovanie neúčinnosti zákonného dôkazu, tak dôkaz získaný nezákonným spôsobom je podľa povahy a závažnosti porušenia zákona buď absolútne neúčinný (t.j. nemožno k takémuto dôkazu vôbec prihliadať a musí byť vylúčený z hodnotenia pri zisťovaní skutkového stavu veci alebo relatívne neúčinný, t.j. nemožno k nemu prihliadať, avšak len dovtedy, kým sa vada, ku ktorej došlo neodstráni . Pri absolútnej neúčinnosti dôkazu, nie je možné spôsobenú nezákonnosť odstrániť.
V danom prípade nesprávnym poučením obžalovaného došlo k absolútne neúčinnému dôkazu, na ktorý nie je možné prihliadať.
Dôkazom tohto tvrdenia je zápisnica o vydaní veci zo dňa XX.XX.XXXX, zápisnica z HP zo dňa XX.XX.XXXX ako aj zápisnica z HP zo dňa XX.XX.XXXX a XX.XX.XXXX.
Inak povedané, v prípade, ak má podozrivý, resp. obvinený niečo aktívne konať, oprávnený orgán ho môže na toto aktívne konanie vyzvať, pričom ho však pred samotným konaním musí poučiť o jeho práve nekonať, a teda neobviňovať samého seba, čo sa v danom prípade nestalo. Až po takomto poučení možno pristúpiť k samotnému vykonaniu úkonu (ak s tým podozrivý, resp. obvinený súhlasí). V prípade, ak poučenie osoby o zákaze nútenia k sebaobviňovaniu chýba, dôkaz získaný jej aktívnym konaním je dôkazom neúčinným. Takéto konanie má charakter nútenia k sebaobviňovaniu, ktoré je zakázané.
Vyhodnotením týchto skutočností tak možno dospieť k záveru, že dôkaz (omamná látka) nebola získaná zákonne a musí byt‘ za danej dôkaznej situácie považovaná za nepoužiteľný dôkaz, so všetkými s tým spojeným dôsledkami. Tým je aj neprípustnosť znaleckého dokazovania.
Trestné stíhanie je možné viesť len v súlade so zákonom a preto i postup príslušných orgánov, ktorého cieľom je mimo iné pravdivé skutkové zistenie, musí byt‘ v súlade so zákonom. V posudzovanej veci sú však dôkazy poznačené nezákonnosťou spôsobujúcou ich
absolútnu neúčinnosť, keďže logicky nadväzujú na prvotný nezákonný dôkaz.
Zápisnica o vydaní veci:
Zápisnica o vydaní veci je, podľa názoru obhajoby, nezákonným dôkazom z nasledovných dôvodov:
• nebola podpísaná nezúčastnenou osobou
Podľa § 30 ods. 2TP nezúčastnená osoba je osoba spôsobilá na právne úkony, u ktorej nie sú pochybnosti o jej nezaujatosti vo vzťahu k prejednávanej veci alebo osobám, ktorých sa úkon priamo dotýka, k ich obhajcom, zákonným zástupcom a splnomocnencom alebo k orgánu činnému v trestnom konaní alebo súdu. K zápisnici o vydaní veci sa podľa zákona má pribrať nezúčastnená osoba. Napriek tomu, že namiesto bola privolaná ďalšia hliadka, ktorá vykonala u obžalovaného dychovú skúšku, zápisnicu podpísal policajt, teda priamo člen hliadky vykonávajúcej kontrolu.
• obsahuje nesprávne poučenie
Z vykonaného dokazovania vyplýva, že obž. mal dobrovoľne vydať drogy. Týmto úkonom získal procesné postavenie osoby podozrivej zo spáchania drogovej trestnej činnosti. Ako podozrivá osoba mal byť poučený o svojich právach, najmä o práve, že k priznaniu zo spáchania trestného činu ho nemožno nútiť. Zákaz donútenia k priznaniu totiž nezahŕňa len právo vypovedať resp. právo mlčať, ale aj právo neprispieť žiadnym aktívnym spôsobom, či už priamo alebo nepriamo, k svojmu obvineniu. Zákaz nútiť osobu, aby prispela k svojmu obvineniu, či usvedčeniu, teda znamená nielen nútiť podozrivú, či obvinenú osobu k výpovedi, ale aj zákaz nútiť takúto osobu k súčinnosti alebo k aktívnemu konaniu, ktoré je potrebné na usvedčenie takejto osoby. Tým, že zápisnica o vydaní veci obsahuje poučenie, podľa ktorého ak obžalovaný nevyhovie výzve vydať vec, bude mu uložená poriadková pokuta, došlo k prinúteniu podozrivého k súčinnosti a aktívnemu konaniu pri svojom obvinení. Pokiaľ bol obž. poučený policajtom ústne tak, ako to uvádza svedok A.C ako aj svedok B.V., bol poučený nesprávne. Títo svedkovia obžalovaného nepoučil o jeho práve nevydať vec. Dôkazom tohto tvrdenia je zápisnica z HP zo dňa XX.XX.XXXX. V prípade, ak má podozrivý, resp. obvinený niečo aktívne konať‘, oprávnený orgán ho môže na toto aktívne konanie vyzvať, pričom ho však pred samotným konaním musí poučiť o jeho práve nekonať, a teda neobviňovať samého seba. Až po takomto poučení možno pristúpiť k samotnému vykonaniu úkonu (ak s tým podozrivý, resp. obvinený súhlasí). V prípade, ak poučenie osoby o zákaze nútenia k sebaobviňovaniu chýba, dôkaz získaný jej aktívnym konaním je dôkazom neúčinným. Takéto konanie má charakter nútenia k sebaobviňovaniu, ktoré je zakázané. Z Judikátu trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline, ktorý bol prijatý 10.9.2013, pod č. Jtk 11/13 vyplýva, že: “právo mlčať a právo neprispievať k vlastnému obvineniu sú všeobecne uznávanými medzinárodnými štandardami, ktoré ležia v srdci pojmu spravodlivého konania podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Poskytnutím obvinenému ochrany proti nedovolenému donúteniu zo strany štátnych orgánov prispievajú tieto imunity k predchádzaniu justičným omylom a zaisteniu cieľov čl. 6 (John Murray proti UK)“. Európsky súd pre ľudské práva však vo veci Saunders proti UK, rozsudok veľkého senátu č. 19187/91, § 68 zo 17.12.1996 vysvetlil okrem iného, že právo neprispievať k vlastnému obvineniu sa v prvom rade týka rešpektovania vôle obvineného mlčať. Právo neobviňovať sám seba nezahrňuje použitie v trestnom konaní tých vecí, ktoré je možné od obvineného získať prostredníctvom donútenia, pokiaľ ide o veci existujúce nezávisle na jeho vôli, ako sú okrem iného vzorky dychu, moču, krvi a telesných tekutín za účelom analýzy DNA. V prípade obžalovaného však nešlo o vydanie tých vecí, ktoré možno od obvineného získať donútením, ani vecí, ktoré existujú nezávisle od jeho vôle, ale išlo priamo o vecný dôkaz, usvedčujúci páchateľa.
• neobsahuje opis miesta, z ktorého mala byť nedovolená látka vydaná. Povinnosť uviesť v zápisnici aj tento údaj je vyjadrená napríklad v právnom názore NS SR v rozhodnutí č.k.6Tdo 19/2008.
Práve táto okolnosť sa stala spornou pri preukazovaní zákonnosti získaného dôkazu. Konajúci príslušníci PZ neuviedli v zápisnici miesto z ktorého im mal obvinený drogu vydať, nevyhotovili si z miesta, kde sa droga mala nachádzať fotodokumentáciu, podľa ich tvrdenia poslali všetkých svedkov danej udalosti domov pred tým ako došlo k samotnému vydaniu drogy.
Zákonnosť dôkazu:
Keďže výpovede obžalovaného a svedkov – policajtov sa zásadne odlišujú v tvrdení, kde sa droga mala nachádzať, je potrebné venovať pozornosť výpovedi svedkov A.C. a B.V. práve s akcentom na tento moment. Miesto odňatia alebo vydania veci je rozhodujúcou skutočnosťou pre určenie zákonnosti dôkazu a jeho následného použitia v trestnom konaní.
K výpovedi svedkov uvádzam:
Tvrdenie policajta A.C., ktorý vypovedal na HP dňa XX.XX.XXXX ohľadom miesta, odkiaľ obžalovaný drogu vydal svedok uviedol:“
V tom išiel vodič k zadným spolujazdcovým dverám, ja som išiel na druhú stranu, čiže
bol som na mieste vodiča pri zadných dverách, pričom vodič si otvoril pravé
zadné dvere a uviedol, že to má schované v aute, povedal že nám to dá,
pričom sa zohol k zadnému tzv. tunelu vo vozidle, odklopil zadný popolník
a vybral z tunela jednu alebo dve už si nepamätám pumpy – striekačky pervitínu“
Tvrdenie B.V. vyznieva nasledovne:
Vodič išiel do auta – vodič si sadol do auta na miesto vodiča (teda nie k zadným spolujazdcovým dverám ako to tvrdil sv. A.C.) a povedal, že drogy má schované v aute niekde pod plastom, že ich odtiaľ vytiahne. Kolega A.C. stál vedľa neho ako pri vodičovi (podľa výpovede sv. A.C. mal on osobne stáť na mieste vodiča pri zadných dverách) a ja som svietil zvonka zo strany spolujazdca, vtom vodič si strčil ruku do stredového panela a odtiaľ nejako z hĺbky vytiahol injekčnú striekačku s obsahom bielej kryštalickej látky. Ja som presne videl odkiaľ vybral vodič drogy, ja som stál zo strany spolujazdca pri zadných dverách a svietil som baterkou na to miesto odkiaľ drogy vyberá. Robil to zo sedadla vodiča kde sedel, robil to ako sedel tak že sa načiahol dozadu (názorne ukázal). Na mieste vodiča vtedy sedel samotný vodič. Kolega stál zo strany vodiča.“
Napriek tomu, že obidvaja menovaní svedkovia uviedli, že vyzvali obžalovaného, aby otvoril kufor na vozidle za účelom kontroly povinnej výbavy, ani jeden z vypočutých spolujazdcov nepočul tento pokyn policajta, nepočul, že by bol obžalovaný vyzvaný k tomu, aby ukázal povinnú výbavu. O predmetnej skutočnosti sa príslušníci PZ v prípravnom konaní vôbec nezmienili. O povinnej výbave začali hovoriť až na hlavnom pojednávaní. Rovnako traja vypočutí spolujazdci nepočuli, že by bol obžalovaný poučený o svojich práva. Táto skutočnosť korešponduje s tvrdením obžalovaného, ktorý uviedol, že: “… Potom mi tento príslušník povedal, aby som vystúpil a otvoril mu kufor. Druhý policajt zatiaľ svietil baterkou na ostatných, ktorí sedeli v aute. Ten prvý policajt čo stál so mnou pri kufri, mi svietil baterkou do kufra – prehľadal kufor. Keď zvesil dole pravý plast kam sa schováva autohygiena, našiel striekačky. Potom prikázali ostatným chalanom aby vystúpili a poslali ich domov. Policajti najprv našli striekačky, keď tieto striekačky našli osoby boli ešte v aute. Tieto ostatné osoby videli čo sa tam dialo – museli vidieť to ako mi policajt prehľadával kufor a potom im prikázali vystúpiť.“
Výpoveď obžalovaného vysvetľuje, prečo spolujazdci nepočuli výzvu polície, aby obžalovaný ukázal povinnú výbavu a rovnako objasňuje, prečo nepočuli ani poučenia. Na druhej strane je nesporné, že polícia prehľadala batožinový priestor vozidla, nakoľko o tejto skutočnosti nepriamo podali svedectvo všetci traja spolujazdci. Keďže ich polícia po tom, ako v batožinovom priestore našla striekačky s drogou, poslala domov, nemohli počuť poučenia, ani vidieť ostatné úkony, ku ktorým došlo následne. Rovnako výpoveď obžalovaného vysvetľuje rozpor vo výpovedi sv. A.C. a sv. B.V. ohľadom miesta, kde mala byť droga umiestnená. Keďže nebola v strednom panely auta, nemohli o tejto skutočnosti menovaní svedkovia podať jednoznačnú a nespochybniteľnú výpoveď, nakoľko ten samotný okamih vydania drogy z priestoru auta, ako sa ho snažili opísať príslušníci PZ, sa jednoducho nestal.
Z ustálenej súdnej praxe je zrejmé, že pokiaľ by polícia priznala, že drogu odňala z batožinového priestoru auta, išlo by o nezákonný dôkaz, nakoľko na prehliadku osobného motorového vozidla neboli splnené zákonné podmienky. Na takýto dôkaz by súd nemohol prihliadať. Práve z tohto dôvodu bolo snahou príslušníkov PZ vo svojej výpovedi preniesť nájdenú drogu do priestorov stredového panela a nie batožinového priestoru, kde sa v skutočnosti nachádzala.
Dobrovoľnosť podpísania zápisnice:
Tvrdenie obžalovaného, že k podpísaniu zápisnice o dobrovoľnom vydaní veci bol prinútený sa vyskytuje v jeho výpovediach nemenne a od počiatku. Za pozornosť stojí samotné prehlásenie obžalovaného v zápisnici o vydaní veci, že „svoj čin ľutuje“. Takéto prehlásenie sa v danom čase z pohľadu obžalovaného javí ako úplne nelogické, bez právneho významu a logickej súvislosti. Zo skúseností obžalovaného a jeho rozpoloženia v danej chvíli nie je možné usúdiť, že vyhlásenie urobil sám, dobrovoľne a spontánne.
Na základe všetkých uvedených skutočností sme toho názoru, že v konaní boli použité dôkazy, ktoré nezodpovedajú kritériám zákonnosti. Pri ich vylúčení absentuje dôkaz, na základe ktorého by bolo možné vo vzťahu k obžalovanému vysloviť vinu a následne mu uložiť trest. Vychádzajúc z uvedeného žiadame súd aby oslobodil obžalovaného spod obžaloby, podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, nakoľko skutok nie je trestným činom.