Koľko jointov sa zmestí do desať rokov nepodmienečne…?
Krásna je to krajina. Policajti čakajú na skončenie vyučovania, aby prezreli vychádzajúcim študentom vrecká! Čo hľadajú? Nezjedenú desiatu? Nie. Záujem je oveľa „kriminalistickejší“. Hľadajú drogy. kde sa mladí po škole stretávajú. Stačí sa len dobre ukryť, pristúpiť vo vhodnej chvíli a štatistika v objasňovaní drogovej trestnej činnosti je naplnená.
Je úplne jedno, či ide o marišku alebo tvrdé drogy. Je úplne jedno, či policajti nájdu pol kila alebo pol gramu. Čiarka v kolónke pribudne a plán sa plní. Štatistika nepustí. Tak sa službukonajúci príslušníci zboru presúvajú na miesta tomu určené a čakajú na správnu chvíľu. A naši mladí? Sú takí slušní, že stačí, aby sa policajt priblížil a dobrovoľne vyberajú z vreciek všetko, čo tam majú ukryté. Aj marišku. Je až neuveriteľné, aké vysoké je percento zápisníc o dobrovoľnom vydaní vecí. Tí naši mladí sú fakt vychovaní. Žiaden odpor, žiadna snaha o podvádzanie. “Mám pri sebe marihuanu, tak ju poslušne odovzdám“. Aspoň takto to vyplýva z vyšetrovacích spisov. Občas pri tom niekto príde o zub alebo schytá monokel. Zrejme spadol alebo sa pošmykol. Mladý odovzdá policajtovi „krabičku z kindervajíčka“ s obsahom neznámej sušenej látky o ktorej sám uvedie, že ide o marihuanu. Po zvládnutí všetkých procesných úkonov sa obsah zaistenej látky pošle na expertízu. Z výsledkov znaleckého dokazovania a záverov znaleckého posudku sa dozvedáme, koľko by sa z tejto látky dalo vyrobiť dávok.
Tu začína problém. Náš Trestný zákon stanovuje pre určenie prechovávania drogy pre vlastnú potrebu množstvo, ktoré zodpovedá určitému násobku obvyklej jednorazovej dávky (OJD). Na vyvodenie trestnej zodpovednosti sa vyžaduje prechovávanie minimálne jednej OJD omamnej alebo psychotropnej látky. Čo je to obvyklá jednorazová dávka a kto ju stanoví?
Orgány činné v trestnom konaní sa v tejto súvislosti obracajú na Národnú protidrogovú jednotku (NPJ), Kriminalistický a expertízny ústav PZ (KEÚ) a znalca psychiatra.
Pre NPJ je pri určovaní OJD kritériom aktuálna cena drogy na ilegálnom trhu. KEÚ berie do úvahy koncentráciu a množstvo účinnej omamnej a psychotropnej látky v zadržanej droge. Ich výsledky sa často zásadne odlišujú. Podstatné je, že ani jeden z týchto orgánov neposudzuje individuálny účinok drogy na psychiku jednotlivca tak, ako to vyžaduje zákon. Tento problém by mal vyriešiť znalec psychiater. Problém však nevyrieši, pretože jednoducho nemôže. K tomu, aby stanovil u každého obvineného jeho individuálnu obvyklú jednorazovú dávku nemá jednoducho žiadne dôveryhodné podklady. Samotní znalci odmietajú odpovedať na takto položenú otázku. Prečo? Veľmi zjednodušene povedané, na objektívne stanovenie individuálne určenej obvyklej jednorazovej dávky by musel vyšetrujúci znalec – psychiater vykonať na obvinenom klinický experiment. Podávaním látky a sledovaním ich účinkov by sa mohol dopracovať k stanoveniu obvyklej dennej dávky u toho ktorého vyšetrovaného jedinca. Tento spôsob zisťovania je však z pohľadu medicínskej etiky ako aj zákona absolútne vylúčený.
Kto teda povie, či osoba u ktorej sa našla droga bude stíhaná podľa trestnej sadzby do troch rokov, v prísnejšej trestnej sadzbe vyjadrenej v § 171 ods. 2 Trestného zákona od jedného do päť rokov alebo dokonca podľa § 172 ods. 1 od troch do desiatich rokov? Vždy súd. Na základe čoho?
Najčastejšie sa súdy opierajú o závery znaleckých posudkov z Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ, hoci ich zistenia vychádzajú zo štatistických údajov a nie z individuálne určenej obvyklej jednorazovej dávky. V judikáte trestnoprávneho kolégia Krajského súdu v Žiline je dokonca vyslovený názor: “Obvykle jednorazovú dávku konopy – marihuany je potrebné stanovovať v závislosti od hmotnosti zaisteného sušeného materiálu konopy. Pri zohľadnení tohto hmotnostného kritéria, t.j. metodiky výpočtu vychádzajúcej z hmotnostnej dávky konopy, sa za obvykle jednorazovú dávku považuje množstvo zodpovedajúce maximálne 500 mg (0,5 g) vysušenej konopy“. V tomto právnom názore súd vychádzal z úplne iných kritérií pre posudzovanie OJD ako je tomu v prípade KEU, NPJ alebo znalcov psychiatrov.
Pri ukladaní trestu za prečin Nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi musí súd vychádzať z trestných sadzieb stanovených v § 171 TZ, čo je trestná sadzba do päť rokov. Keďže ide o prečin súd môže okrem nepodmienečného trestu uložiť aj iný druh trestu ako je napríklad podmienečný trest, peňažný trest, trest povinnej práce, dokonca pri splnení zákonných podmienok môže upustiť od potrestania a podobne. Pri stanovení OJD nad 10 však ide o zločin, pre ktorý zákon stanovuje v § 172 ods. 1 TZ trest odňatia slobody od troch do desať rokov. Aj v tomto prípade, za určitých zákonom stanovených podmienok, je možné uložiť podmienečný trest. Ak sa však niekomu, kto bol právoplatne odsúdený za Nedovolenú výrobu omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 172 ods. 1 TZ , podarí túto situáciu zopakovať, nemôže dostať menší trest ako desať rokov nepodmienečne.
Koľko jointov sa teda zmestí do desať rokov nepodmienečne? Stačí dva krát jedenásť. Je bežné, že užívateľ marihuany si kúpi viac dávok naraz. Pokiaľ sa dopracuje k tomu, že u neho polícia nájde viac ako desať obvyklých jednorazových dávok, nie je vnímaný ako užívateľ, ktorý má drogu pre vlastnú potrebu ale ako distribútor. Je súdený podľa § 172 ods. 1 TZ. Prvý krát má šancu dostať podmienečný trest s probačným dohľadom. Pokiaľ si však tento „nákup“ zopakuje je súdený podľa § 172 ods. 2 TZ v trestnej sadzbe od desať do pätnásť rokov. Takže pri opakovanom odsúdení obžalovaného, ktorý mal u seba viac ako 10 dávok, je desať rokov odňatia slobody nepodmienečne istých.
Minimálne desať rokov strávených vo výkone trestu za dvakrát jedenásť dávok marihuany v systéme, ktorý nedáva jednoznačnú odpoveď na otázku, čo je obvyklá jednorazová dávka je možno zákonné. Je však ťažké vysvetliť dotknutej osobe, že je to spravodlivé.
Na tomto mieste nechcem riešiť všetky zásady pre ukladanie trestov, ktoré rôznym spôsobom modifikujú trestné sadzby, rovnako nechcem riešiť, či užívanie marihuany je škodlivé alebo návykové, či by jej užívanie malo byť legalizované alebo naďalej zakázané. Som však toho názoru, že pokiaľ zákonodarca chcel postihnúť užívateľov marihuany rovnako ako užívateľov tvrdých drog, mal jednoznačne a bez výkladových alternatív stanoviť pravidlá pre zákonné a spravodlivé rozhodovanie súdov.