Stala som sa milenkou svojho vlastného manžela. Prosím, tomu veľmi nerozumiem. Jasné. Začala svoje rozprávanie žena, ktorá prišla ku mne na konzultáciu kvôli rozvodu.

Sedela oproti mne krásna ryšavka. Pri pohľade na jej súmernú tvár by ste si určite nepomysleli, že má byť podvádzaná. Z jej ďalšieho rozprávania však vyplynulo, že bola. Minimálne v štádiu pokusu.

Poďme však po poriadku.

Viete, sme spolu už sedem rokov. Nemáme deti a všetko beží tak nejak v tichu, bez vône a zápachu. Vytvorila grimasu znudeného a bezvýznamného pocitu a jej ruky sa spojili do úzkostného a previnilého gesta.

Jeden večer som sedela oproti svojmu manželovi, ktorý tak ako zvyčajne, sedel za počítačom. Náruživo niečo písal a sem tam sa k tomu aj zatváril. Tak veľmi som chcela vedieť kde práve je, čo robí, o čom sníva. Vedela som, že keď sa ho to opýtam, odpovie s bezduchým výrazom, niečo nič nehovoriace. Ani som to neskúsila. Iba som ho pozorovala, keď ma zrazu napadlo, že si vytvorím účet pod cudzou identitou a pozvem ho, aby sa stal mojim priateľom. Fakt pár minút, len niekoľko pár minút a mala som ho. Chápete? Vyšlo to.

Tak sme si začali písať. Najskôr len tak, bežne. Ako sa máš, čo práve robíš, odkiaľ si a ostatné hlúpe otázky, ktoré vám umožnia vymyslieť si niečo, čo je úplne vzdialené od toho, čo  a kým ste v skutočnosti. Išlo to dobre. Pri jeho vete, že som krásna, som pocítila jemné vzrušenie a začalo ma to baviť. Rozbehla som to tak, že sme sa dostali od jeho osamelosti, cez neuspokojivý vzťah až k čipkovaným podväzkom. Bolo zvláštne sedieť za jedným stolom s manželom, ktorý si práve píše so svojou potenciálnou milenkou a pozorovať ho, ako sa nenápadne usmieva nad predstavou prísľubu erotiky. Sníval o čiernom spodnom prádle, ktoré sa nenápadne zošuchne z tela ženy. Mladej šelmy, ktorá vo virtuálnom svete leží polonahá na teplej mäkkej posteli a pod intímnym osvetlením ho láka k sebe. Tá predstava sa ma natoľko zmocnila, že som sa začala cítiť tak zvodne a eroticky až som nachvíľu zabudla, že sedím oproti svojmu manželovi, s ktorým som nemala sex už niekoľko dlhých týždňov.

Naša komunikácia naberala na obrátkach. Zvažovala som každé slovo. Chcela som, aby sa chytil, ale zároveň som dúfala, že to ukončí a nebude viac pokračovať. Tento schizofrenický test nášho vzťahu trval niekoľko dní. Začala som uvažovať, že navrhnem stretnutie. Bola som zvedavá, či je to celé len o predstavách a snahe vymaniť sa z nudy alebo je náš vzťah v troskách. Tak prišiel deň D. Navrhla som stretnutie a môj nový priateľ ho s nadšením prijal. Stále som však nevedela, či je to prijatie virtuálne alebo skutočné. Naozaj príde? Myslí to vážne? To akože fakt? Vybrala som sa na rande s priateľom a manželom v jednom, pričom som veľmi dúfala, že nepríde ani jeden.

Sadla som si do kaviarne, z ktorej som videla na miesto stretnutia. Moje vyčesané vlasy schované pod šiltovkou a tmavé okuliare mi vytvárali dostatok istoty, že budem vidieť bez toho, aby som bola videná. Popíjala som kávu, ktorá mi výnimočne nechutila. V tom som ho zbadala. On skutočne prišiel. Dokonca načas. To akože sedel v aute a čakal kým neťukne osemnásta? Neverila som vlastným očiam. Keď sa postavil pod hodiny, pozrel na mobil a začal  čakať svoju čipkovanú šelmu, chcelo sa mi kričať. Choď preč, čo tu robíš, nevieš kam patríš!? S vypleštenými očami a búchajúcim srdcom som čakala koľko mu vydrží tento entuziazmus. Po pätnástich minútach začal opúšťať stanovisko. Vyšla som z kaviarne a podišla k nemu. A čo ty tu? Myslela som, že už si dávno doma! Oslovila som ho popritom ako som sa k nemu úplne priblížila. Teraz mal vypleštené oči a búchajúce srdce on. Začal koktať a tárať tie nezmyselné, nič nehovoriace vety, ktoré mu mali pomôcť tak akurát k tomu, aby nedostal infarkt. Kde sa tu berieš? Opýtal sa neveriacky. Som sa mala s niekým stretnúť. S kamarátkou. Vieš, podvádza ju manžel, tak sme chceli dať kávu a celé to rozobrať. Nakoniec sa udobrili, tak to zrušila. Si nič nepovedala, že ideš do mesta, s kamarátkou. Vyjachtal. Áno nepovedala, v poslednom čase sme obaja akosi viac ticho, tak som to nechcela rušiť. Myslím, že tiež niekoho čakáš. Či?

To, čo nasledovalo ďalej už nemá zmysel opisovať. Som tu, aby som požiadala o rozvod. Myslíte, že to na rozvod stačiť?

V jej očiach som videla očakávanie nádeje. Bola som presvedčená, že tá mladá, krásna žena nechce prísť o svojho manžela a v tejto chvíli ani na to nie je úplne pripravená.

Povedala som jej rečou zákona o rodine, že manželstvo je dobrovoľný zväzok muža a ženy. Nikoho nemožno nútiť, aby v ňom zotrvával proti svojej vôli. Z tohto pohľadu to môže stačiť. Pokiaľ však vy sama cítite, že je to málo, tak to skutočne na rozvod nestačí.

Možno by ste si mohli zaviesť doma komunikáciu cez počítať, v ktorej by ste si opäť odpovedali na svoje otázky. Rozprávali sa o sebe so záujmom, ako kedysi, keď ste sa ešte nepoznali, možno to rande nebolo až takou hlúposťou a mohli by ste si ho zopakovať s priznaním  vlastnej identity. Neviem, ľudí, ktorí s nami dokážu žiť v pokoji a s akceptovaním našej zložitosti, zase nie je tak veľa. Tak prečo to hneď vzdávať!

Zdieľaj to

Zdieľaj