Prišla za mnou pani. Bola presvedčená, že jej brat je už desať rokov mŕtvy. Rozplakala sa a povedala mi, že je to hrozné, lebo práve zistila, že ho z cudziny prevážajú na Slovensko a bude umiestnený do väzenia. Nechápala som, prečo tak vzlyká a tak som sa jej opýtala prečo plače.

No lebo ide do väzenia! Pozrela som sa na ňu a s miernym úsmevom som jej povedala: “Áno, ale žije. Budete sa môcť s ním stretnúť, rozprávať sa s ním, raz ho pustia a opäť budete mať živého brata“. To je pravda odpovedala, len ja som už bola tak nastavená, že umrel a teraz je pre mňa ťažké si predstaviť, že bude vo väzení.

Ja som taký nepolepšiteľný optimista. Ihneď, ako pani povedala, že ho prevážajú na Slovensko, obrátila sa moja predstava k radosti z toho, že žije. Pani sediaca oproti mne plakala, lebo jej brat bude niekoľko mesiacov vo väzení.

Takto nejako mi to príde aj s  tohtoročnými Vianocami. Stále okolo seba počúvam, aké je to smutné, strašné, bezvýznamné, lebo nemôžeme ísť na vianočnú lyžovačku do hotela s bazénom, saunou, barom plným teplého punču a aká je to škoda, že nemôžeme sedieť v rotunde so zadýchanými rumovými výparmi. Priznávam. Je to iné ako po minulé roky. Priznávam, že chápem športuchtivých lyžiarov, hoci mne osobne to vôbec nechýba. Priznávam, že nie všetko, na čo sme boli celé desaťročia zvyknutí, budeme mať. Je to ale také podstatné?

Mne rovnako, ako mnohým iným ľuďom, chýbajú moji najmilší a najbližší. Zabalené krabice s darčekmi ostanú dole v šatníku. Radosťou poskakujúce nôžky malých dvojičiek sa budú hýbať niekde tridsať kilometrov od našej obývačky a oči so svetielkami šťastia sa tento rok na náš stromček jednoducho nepovesia. Nevadí. Nevadí to, lebo všetci moji blízki žijú a Vianoce si predsa môžeme urobiť napríklad v marci alebo o rok. Nevadí, lebo viem, že to raz prejde a zase sa budeme spolu rozprávať, dotýkať sa jeden druhého, pozorovať svoje mimické vrásky a skúmať vzájomné pohľady, aby sme sa skutočne správne pochopili. Pre toto všetko, čo zase príde, nevadí.

Teraz si idem vychutnať Vianoce tak prozaickejšie. Prezlečiem periny, vyleštím nábytok, poutieram všade prach, vyčistím všetky sklenené plochy v našom dome a potom si upečieme niečo sladké, nech tu vonia vanilka a škorica. Pustím si vianočné pesničky a možno príde na rad aj Karel Gott. Zajtra ozdobím vianočný stromček, zapálim sviečky a budem sa tešiť, že sme všetci zdraví, že máme čo jesť, máme vo svojich domovoch teplo a vieme, že sa raz zase chytíme za ruky, dáme si pusu a v silnom objatí si povieme, že sme to dali. Vlastne ani nič iné nepotrebujem.

Šťastné, pokojné a hlavne zdravé Vianoce priatelia!

Zdieľaj to

Zdieľaj