Záverečná reč obhajcu vo veci dopravnej nehody.
Vážený pán predseda senátu, vážený senát, pán prokurátor, ostatní prítomní!
Na základe vykonaného dokazovania žiadam súd, aby obžalovaného oslobodil spod obžaloby, nakoľko vykonanými dôkazmi nebolo preukázané, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu, je trestným činom.
K uvedenému právnemu záveru dospela obhajoba z nasledovných dôkazov a skutočností.
Obžaloba v predmetnej veci bola podaná s jediným procesne spôsobilým výsluchom, ktorým je výsluch obvineného uskutočnený dňa XX.XX.XXXX.V uvedenej výpovedi obvinený uviedol, že obvineniu porozumel, ku skutku sa vyjadril pred policajtmi a ďalej sa k veci vyjadrovať nebude. To znamená, že procesne spôsobilým dôkazom nebolo k veci preukázané nič.
Ostatné výsluchy poškodeného A.L. a svedka M.T. boli urobené pred vznesením obvinenia, bez účasti obžalovaného alebo jeho obhajcu, v dôsledku čoho sa stali procesne nespôsobilým dôkazom. Podľa. § 278 ods. 2 Tr. por. súd môže pri svojom rozhodnutí prihliadať len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opierať sa o dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané.
V tomto smere sú pre rozhodnutie súdu relevantné len znalecké posudky a výsluch znalca Ing. N.U., ktorý vypovedal na HP dňa XX.XX.XXXX ako zástupca znaleckej organizácie.
V prípravnom konaní bola do konania pribratá znalkyňa z odboru doprava cestná Ing. L.B. Obhajoba predložila súdu znalecký posudok znalca z odboru doprava cestná Ing. J.K. Keďže závery obidvoch posudkov sa diametrálne odlišovali, pribral súd do konania ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline, ktorý vypracoval ZP č. 228/2015.
Podľa ZP posudku vypracovaného ÚSI Žilinskej univerzity v Žiline sa kľúčovými otázkami stali dve základné otázky a to:
• či obžalovaný prechádzal autom po ceste v čase, keď chodcom svietila na semafore červená alebo zelená a
• či dodržal stanovenú rýchlosť jazdy.
Zo záverov uvedeného ZP vyplýva, že nie je z technického hľadiska možné určiť, či poškodený vošiel na prechod pre chodcov v čase červenej alebo zelenej svetelnej signalizácie a rovnako nie je z technického hľadiska možné určiť či obžalovaný išiel autom v čase červenej alebo zelenej svetelnej signalizácie. Obžalovaný sa počas celého konania nemenne bránil tým, že vošiel na prechod pre chodcov v čase, keď autám na semafore svietila zelená. Toto tvrdenie obžalovaného sa nepodarilo žiadnym jednoznačným dôkazom vyvrátiť.
Ďalšou okolnosťou, ktorá mala založiť trestnoprávnu zodpovednosť obžalovaného za trestný čin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods. 1,ods.2, písm. a) Trestného zákona, s poukazom na ust. § 138 písm. h) Trestného zákona bolo preukázanie dodržania alebo prekročenia povolenej rýchlosti.
Zo zápisnice o ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa XX.XX.XXXX jednoznačne vyplýva, že ohliadka bola vykonaná v deň dopravnej nehody t.j. XX.XX.XXXX a bolo zistené, že na ceste, kde došlo k nehode bol povolený rýchlostný limit 50 km/h. Uvedený údaj sa nachádza na č.l.97 ( v časti I. Situácia na mieste. písm. a dopravná situácia).
Znalec pri stanovení možností zabránenia dopravnej nehody a posudzovaní techniky jazdy, technickej príčiny DN vychádzal z toho, že v mieste dopravnej nehody bola povolená rýchlosť 30 km/h. Túto informáciu získal z voľne prístupných panoramatických fotografií miesta udalostí, ktoré sú zverejnené na internete s dátumom máj XXXX a august XXXX. V tejto súvislosti upriamujeme pozornosť súdu na to, že fotografie boli vyhotovené v protismere jazdy motorového vozidla, ktoré riadil obžalovaný a nie v jeho smere jazdy a taktiež boli vyhotovené v úplne inom čase ako došlo k dopravnej nehode.
Na otázku obhajoby, či rovnaké dopravné značenie existovalo na mieste DN aj dňa XX.XX.XXXX znalec na HP dňa XX.XX.XXXX uviedol, že túto skutočnosť nie je možné z technického hľadiska vyhodnotiť a zodpovedanie na danú otázku musí byť predmetom ďalšieho dokazovania. Keďže existuje dôkaz zaznamenaný v zápisnici o ohliadke miesta dopravnej nehody zo dňa XX.XX.XXXX, podľa ktorého na ceste, kde došlo k nehode bol povolený rýchlostný limit 50 km/h je opätovne potrebné túto pochybnosť vyhodnotiť v zmysle zásady In dubio pro reo v prospech obžalovaného. Uvedený názor podporuje aj fotodokumentácia vyhotovená znalcom Ing. N.U., zo dňa XX.XX.XXXX, zahrnutá do jeho ZP, z ktorej skutočnosti o povolenej rýchlosti 30km/h tak ako to tvrdí ÚSI v Žiline, nevyplývajú. Rovnako znalkyňa Ing. L.B. v jej ZP v časti 2.2.4 označenej ako „posúdenie techniky jazdy vodiča vozidla a pohybu chodca“ na strane 21 uvádza, že na úseku cesty kde došlo k DN bola povolená rýchlosť 50 km/h . S rýchlosťou 50 km/h pracuje menovaná znalkyňa v celom ZP. Zmienku o tom, že by na danom úseku mala byť povolená rýchlosť 30 km/h nenachádzame. Znalec N.U. na HP dňa XX.XX.XXXX potvrdil, že na fotografii č.1 nie je znázornené dopravné značenie, ktoré by obmedzovalo rýchlosť jazdy v danom úseku. Ďalej uviedol, že zábery na fotodokumentácií boli vyhotovené z pohľadu protismeru jazdy obžalovaného a nie v smere jeho jazdy, z čoho vyplýva, že na záberoch je vidieť len zadnú časť dopravného značenia. Z uvedeného je nesporné, že z podkladov v spisovom materiály nie je možné vidieť prednú časť dopravného značenia a nie je ani možné určiť, či tieto značky v čase DN boli prekryté, či boli čitateľné, a či vôbec rýchlostné obmedzenie dňa XX.XX.XXXX existovalo s hodnotou 30 km/h..
Zo záveru ZP a z výpovede znalca na HP dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že pokiaľ by sa preukázalo, že na úseku DN bola povolená rýchlosť 50km/h, je potrebné uviesť, že technika jazdy obžalovaného vo vzťahu k rýchlosti bola správna.
Týmto záverom znalec teda aj na druhú zásadnú otázku odpovedá v prospech obžalovaného.
Keďže ostatné závery znalca vyznievajú v prospech obžalovaného, nie sú spochybňované, nepovažuje obhajoba za účelné bližšie ich rozoberať a analyzovať.
Svedok K.D., ktorý vypovedal na HP dňa XX.XX.XXXX svojou výpoveďou len potvrdil, že nevie určiť, či chodec vstúpil do vozovky v čase keď svietila zelená alebo červená svetelná signalizácia. Rovnako si nepamätal, či bezprostredne pred nehodou chodci prechádzali cez prechod pre chodcov alebo či v tomto okamihu stáli pred prechodom pre chodcov. Z jeho výpovedi dokonca vyplýva, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť až za prechodom pre chodcov. Jeho výpoveď teda len umocňuje nejednoznačnosť dôkazu, ktorý by mal viesť k vysloveniu viny obžalovaného.
V dôsledku týchto skutočností nie je, podľa názoru obhajoby, možné bez akýchkoľvek pochybnosti a jednoznačne ustáliť, že dopravnú nehodu zavinil obžalovaný a v dôsledku toho má niesť trestnoprávnu zodpovednosť za ťažké ublíženie na zdraví poškodeného tak, ako to uvádza obžaloba.
Záverom teda žiadame, aby súd obžalovaného oslobodil spod obžaloby podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku, nakoľko nebolo dokázané že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu je trestným činom.