„Okresný súd Bratislava IV svojim rozsudkom číslo konania 3T/77/2012, v spojitosti s Uznesením Krajského súdu v Bratislave spisová značka 2To 29/2013 právoplatne oslobodil moju klientku Z.R., trestne stíhanú pre zločin podvodu podľa § 221 ods.1, ods.3 písm. a) Trestného zákona, v štádiu pokusu podľa § 14 ods.1 Trestného zákona, nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý bola moja klientka stíhaná. Úlohou obhajoby bolo pred súdom preukázať, že poškodená premysleným spôsobom nasimulovala situáciu, z ktorej chcela získať majetkový prospech. Obhajoba v tomto prípade svoju úlohu splnila.

Súd: Okresný súd Bratislava IV
Spisová značka: 3T/77/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1412010186
Dátum vydania rozhodnutia: 06.11.2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ivan Alman
ECLI: ECLI:SK:OSBA4:2012:1412010186.1

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava IV v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ivana Almana a prísediacich Marty Gulíškovej a JUDr. Ľuboslava Kašubu, v trestnej veci proti obžal. Z. R., na hlavnom pojednávaní konanom dňa 06. novembra 2012 takto

rozhodol

Podľa § 285 písm. a/ Trestného poriadku súd obžalovanú

Z.R., nar. XX.XX.XXXX/XXXX v Nitre, trvale bytom Nitra, prechodne bytom X. XX/a, Š.,

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Bratislava IV, sp. zn. 1 Pv 230/08 zo dňa 02.05.2012, pre zločin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 3 písm. a/ Trestného zákona v štádiu pokusu podľa § 14 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mala dopustiť tak, ž e
v čase okolo 10.00 hod. dňa 05.12.2006 telefonicky kontaktovala poškodenú W. A. na pevnej linke nachádzajúcej sa v prevádzke chemickej čistiarne na ul. Sch. Trnavského v Bratislave, pričom ju žiadala o okamžité stretnutie, s čím poškodená súhlasila a následne sa v ten istý deň stretli v kaviarni na Legerského ulici, v blízkosti budovy Prezídia PZ v Bratislave, kde poškodenej oznámila, že je z Inšpektorátu práce a úzko spolupracuje s políciou, že jej hrozí trestné stíhanie a vzatie do väzby za krátenie tržby, neplatenie nadčasov, neplatenie odvodov za zamestnancov a nepreplácanie stravných lístkov, pričom jej ponúkla pomoc s tým, že táto služba bude stáť 2.000.000,-Sk, s čím poškodená súhlasila a podpísala 2 ks výdavkových pokladničných dokladov na sumu 980.000,-Sk s dátumom 30.11.2006 a sumu 1.020.000,-Sk s dátumom 05.12.2006. Následne dňa 15.12.2006 obvinená opätovne poškodenú kontaktovala za účelom odovzdania predmetných finančných prostriedkov s miestom stretnutia v kultúrnom dome MČ Dúbravka, kam sa obe dostavili, pričom v kaviarni nachádzajúcej sa v predmetnom kultúrnom dome obvinená pred svedkom N.Ó. U. uviedla, že pre Inšpektorát práce nepracuje a jej konanie je pomstou zo strany zamestnankýň poškodenej, pričom týmto konaním v prípade, že by k odovzdaniu finančných prostriedkov obvinenej došlo, by bola poškodenej W. A. spôsobená škoda vo výške 66.387,83€,

nakoľko nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

o d ô v o d n e n i e :

V trestnej veci proti obžal. Z. R. bolo na hlavnom pojednávaní vykonané kontradiktórne dokazovanie výsluchom obžalovanej Z. R., výsluchom svedkov W. A., T. Y., H. R., X. K., G. U., J. R., S. A., N. U.,prečítaním výpovede svedkyne Z. K., oboznámením obsahov znaleckých posudkov, oboznámením listinných dôkazov.

Obžal. Z. R. po zákonnom poučení urobila vyhlásenie, že sa cíti byť nevinná zo žalovaného skutku. K veci uviedla, že s poškodenou sa spoznala už skôr. Asi v polovici novembra 2006 za ňou prišla poškodená k autu na parkovisku v Dúbravke a povedal, že jej mešká úver a má objednané stroje do prevádzky. Prehovárala ju, aby jej požičala 2.000.000,-Sk, ukazovala jej zošit s tržbami a uvádzala, že má mesačný príjem 500.000,-Sk. Hovorila, že peniaze potrebuje požičať len na pár dní a ona nemá problém tieto peniaze vrátiť. Ona poškodenej dala svoje telefónne číslo, na ktoré jej asi po týždni volala poškodená a prosila o požičanie aspoň polovice zo sumy 2 miliónov korún. Nakoľko bola poškodená milá, príjemná a seriózna, po dohovore s manželom s pôžičkou súhlasili. Oni doma mali takúto sumu peňazí, peniaze mali z dedičstva uložené v dvoch obálkach. Peniaze mali pôvodne uložené na nákup bytu.
Ona navrhla, aby k odovzdaniu peňazí došlo v kaviarni Michaela, s čím poškodená súhlasila. Stretnutie dohodli na 30.11.2006. Ona prišla na stretnutie s manželom a priniesli v obálke sumu 980.000,-Sk. Poškodená bola na stretnutí sama. Oni navrhovali, aby išli k notárovi spísať zmluvu, poškodená ich však od toho odhovárala a mala pripravené výdavkové doklady. Ona vypísala prvú stranu dokladu, kde uviedla, že ide o pôžičku na nákup strojov do čistiarne podľa diktátu poškodenej. Potom doklad podpísala poškodená, ona a jej manžel. Na zadnú stranu napísala poškodená, že peniaze vráti do 17.12.2006. na tomto stretnutí po odovzdaní peňazí poškodená nehovorila nič o ďalšej pôžičke.
Dňa 04.12.2006 jej poškodená opäť telefonovala a žiadala o požičanie zvyšku peňazí s tým, že ich nezohnala. Dohodli si stretnutie v tej istej kaviarni na deň 5.12.2006. za budovou Prezídia PZ sa stretla s poškodenou, ktorá bola sama a spolu išli do kaviarne. Po chvíli k nim prišiel jeden pán, ku ktorému povedala poškodená, že je to jej manžel a povedala tomu mužovi aby ju nesledoval a poslala ho preč. V kaviarni ich už čakal jej manžel a spolu dali poškodenej sumu 1.020.000,-Sk. Poškodená peniaze prerátala, vytiahla výdavkové doklady, ona ich vypísala tak ako pri prvej pôžičke, podpísali ich a na zadnú stranu napísala poškodená, že peniaze vráti do 17.12.2006.
Dňa 15.12.2006 dostala od poškodenej SMS správu, že zohnala len polovicu peňazí a že sa stretnú 15.12.2006 v Kultúrnom dome Dúbravka.
Ona prišla na stretnutie sama, poškodená prišla vyplašená, vystresovaná, takto ju nikdy predtým nevidela. Ako si sadli, tak k nim prišli šiesti chlapi, ktorí ich obstali, na čo poškodená hneď s tromi rýchlo odišla. Oproti nej si sadol U. a ešte s jedným chlapom od nej žiadali doklad na 2.000.000,-Sk. Ona im povedala že tento doklad neexistuje. Oni si od nej vypýtali občiansky preukaz a povedali, že ak bude poškodenú vydierať, tak si ju nájdu. Zároveň jej zobrali aj mobil na ktorom mala SMS od poškodenej. Povedali, že poškodená je prepojená s mafiou a políciou.
Uviedla, že poškodenú bližšie nepoznali, neboli ani u nej doma, ani v jej prevádzke. Okrem zošita, ktorý jej poškodená ukazovala, nevidela žiadne doklady, ktoré by preukazovali príjem poškodenej. Napriek tomu peniaze poškodenej požičali, lebo jej verili. Úroky si s poškodenou nedohadovali, nakoľko sa malo jednať o krátkodobú pôžičku.

Svedkyňa-poškodená W. A. uviedla, že dňa 05.12.2006 jej do prevádzky v Dúbravke telefonovala neznáma žena, že sú na ňu sťažnosti a že sa chce s ňou stretnúť na Legerského ulici. Ona s tým súhlasila. Nevedela kto je tá žena, ako ani vyzerá, ani ako sa volá. Od manžela zistila, kde sa ulica nachádza a autom išla na stretnutie
Na mieste stretnutia hľadala tú ženu, nenašla ju a zazvonil jej telefón, na ktorý jej volala tá žena. Jednalo sa o telefón s firemným číslom. Na ulici ju oslovila nejaká žena, mala pri sebe nejaké fascikle Jej manžel s autom prišiel na stretnutie tiež, ale keď ho tá žena videla, poslala ho preč. Potom si šla s tou ženou sadnúť do kaviarne a tam jej tá žena povedala, že je z inšpektorátu práce a úzko spolupracuje s políciou, že sú na ňu sťažnosti od zamestnancov, že kráti tržby. Povedala, že vyšetrovateľ to môže zmiesť zo stola, ale musí zaplatiť. Nakoľko ona vedela, že má dlh v sociálnej poisťovni, spýtala sa koľko má zaplatiť. Tá žena zobrala telefón, držala ho akoby niekomu telefonovala a potom jej povedala, že má zaplatiť dva milióny korún. Ona povedala, že toľko peňazí nemá. Žena povedala že ju to nezajíma, že kúpia v papiernictve výdavkové doklady a tak potvrdia, že tie peniaze zaplatí. Na to išli do papiernictva, kde ona kúpila výdavkové doklady. Vrátila sa do kaviarne, kde jej tá pani diktovala čo má napísať na výdavkový doklad. Žiadala aby napísala dva doklady jeden na sumu 980.000,-Sk s dátumom 30.11.2006 a druhý na sumu 1.020.000,-Sk s dátumom 05.12.2006. Ako účel pôžičky uviedla nákup stroja do prevádzky. Doklady vypisovala ona, aj ich ona podpisovala. Nebola dohodnutá lehota na vyplatenie peňazí. Ona si vtedy myslela, že týmto sa zaplatí dlh, čo mala v sociálnej poisťovni. Nerozmýšľala nad tým, robila to mechanicky. Tá žena si potom nechala všetky vypísané výdavkové doklady. A povedala aby bola k dispozícii na telefóne. Doma povedala manželovi čo sa stalo a tento o tom hovoril s pánom U..
Asi 15.12.2006 dostala SMS od tej pani na ten istý telefón, na ktorý jej predtým tá pani volala. Pani jej oznámila, že sa má dostaviť do Domu kultúry Dúbravka. Po kontaktovaní pána U. a cez neho jedného pána z polície išli spolu na stretnutie. Po dohode s U. ona na stretnutí s tou pani jej povedala že nemá všetky peniaze. Tá pani jen povedala že dostane nejaké kontroly na prevádzkach, ale nič nenájdu. Na to vošiel pán U. s kamarátom a ona podľa dohody vstala a odišla. Po nejakej dobe k autu prišiel U. kamarát a potom aj U.. V aute jej povedali, že tá pani sa volá Polláková, je z Nitry a povedala, že ide o pomstu zo strany zamestnancov, že doklady už roztrhala.
V marci 2007 dostala list od právnika, aby uhradila sumu 2.000.000,-Sk, na čo reagovala podaním trestného oznámenia na obžalovanú.
Uviedla, že predtým obžalovanú nikdy nevidela, nepoznala ju. Svoj dlh v sociálnej poisťovni sa snažila riešiť tak, že si chcela zobrať úver, ale úver jej nedali. Peniaze jej napokon požičal pán U.. Jemu peniaze vrátila neskôr z úveru z OTP banky. Na výdavkový doklad ona nepísala meno obžalovanej, lebo ho vtedy ešte nevedela.
Pri stretnutí so ženou v kaviarni od jej nežiadala aby jej ukázala fascikel, ktorý mala so sebou, nepýtala sa na žiadne konkrétnosti sťažností, ktoré na ňu mali byť podávané. Na stretnutí v kaviarni jej obžalovaná neukázala žiadny preukaz, že je z inšpektorátu práce
Na hlavnom pojednávaní identifikovala písmo na prednej strane dokladov ako písmo, ktoré jej nepatrí, podpisy sú jej. Na druhej strane dokladov je jej písmo. Keď doklady vypisovala, vtedy na nich nebolo meno a bydlisko obžalovanej. Peniaze mala dať niekomu o kom nevedela ako sa volá.

Pri konfrontovaní predchádzajúcich výpovedí nevedela sa vyjadriť prečo uvádzala, že obžalovaná jej hovorila, že je policajtka. Pri stretnutí jej obžalovaná neukazovala žiadne trestné oznámenie na jej osobu. Keď podpisovala výdavkové doklady neuvažovala z čoho zaplatí dlh poisťovni a odkiaľ vezme 2.000. 000,-Sk Nevie odkiaľ mala obžalovaná telefónne číslo na jej mobil, ona jej číslo nedávala. Okrem jedného stretnutia s obžalovaniu dňa 05.12.2006 sa s ňou predtým nikdy nestretla, nevie prečo svedkyňa Y. tvrdí niečo iné. Nevie akej farby bol fascikel, ktorý mala mať obžalovaná pri stretnutí, ani čo mal oblečené jej manžel, ktorý na stretnutie prišiel.

Obžalovaná a poškodená zotrvali na svojich tvrdeniach aj pri vykonaní konfrontácie.

Svedkyňa T. Y. uviedla, že u poškodenej pracovala asi 8 rokov. Obžalovanú pozná menej, pozná ju v súvislosti s tým, že jej manžel robil do jej domácnosti nábytok. To bolo v roku 2008. Pri stretnutí s obžalovanou jej povedala že ju pozná z videnia, lebo ju z okna ich prevádzky videla asi sedem krát s jej manželom a poškodenou. Boli to priateľské stretnutia pri ktorých sa rozprávali. Vie, že videla obžalovanú na takom veľkom džípe. Poškodenú pozná ako zákernú a falošnú osobu. V práci sa stávalo, že im nedávala stravné lístky a časť tržieb nesmeli nahadzovať cez kasu. Poškodená si zapisovala tržby aj do svojho zošita a mala tam zapísané aj tržby čo nešli do kasy, ale priamo jej. Stávalo sa, že aj mzdu im vyplácala na viac krát.
Na svojej výpovedi zotrvala aj pri konfrontácii s poškodenou.

Svedok H. R. uviedol, že poškodenú spoznal asi dva roky predtým, ako jej požičali peniaze. Poškodená sa s ním a jeho manželkou dala do reči na parkovisku. Tak sa s poškodenou on stretol asi 5-6 krát, manželka viac krát. Oni mali vtedy terénne auto, poškodená mala čiernu Škodovku. Po jednom stretnutí jeho manželky s poškodenou mu manželka hovorila, že poškodená sa sťažovala, že má vybavený úver na stroje vo výške 2.000.000,-Sk, ale tento úver mešká a preto si chcela požičať peniaze. Asi v polovici novembra 2006 mu manželka povedala že jej volala poškodená a chcela si požičať aspoň polovicu zo sumy 2.000.000,-Sk. On s manželkou súhlasili. Dňa 30.11.2006 sa stretli s poškodenou v reštaurácii. Poškodená prišla sama. Jeho manželka pri stretnutí dala poškodenej obálku s peniazmi v ktorej bolo 980.000,-Sk, poškodená vytiahla výdavkové doklady, ktorých prednú stranu vypísala jeho manželka, podpísali ich a na zadnú stranu dopísala poškodená prehlásenie, že peniaze vráti do 17.12.2006. Poškodená nechcela ísť zmluvu spísať k notárovi s odôvodnením, že by to stálo veľa peňazí. Neskôr poškodená žiadala jeho manželku o pôžičku zvyšných peňazí. Opäť sa stretli s poškodenou 5.12.2006 v reštaurácii. Poškodenej dali 1.020.000,-Sk. Pokiaľ ich poškodená prerátavala, jeho manželka vypísala prednú stranu výdavkových dokladov, na zadnú stranu dopísala poškodená prehlásenie, že peniaze vráti do 17.12.2006. Peniaze, ktoré poškodenej požičali mali z dedičstva a mali ich na kúpu bytu. Dňa 15.12.2006 poslala poškodená jeho manželke SMS a žiadala o stretnutie v Dome kultúry Dúbravka, kde jej mala vrátiť polovicu z požičanej sumy. Po stretnutí jeho manželky s poškodenou mu jeho manželka povedala, že tam prišli nejakí šiesti muži a žiadali od nej výdavkové doklady a zobrali jej mobil a žiadali od nej aj občiansky preukaz. Peniaze poškodenej požičali, lebo bola dôveryhodná milá pani a sľúbila, že peniaze vráti z úveru, ktorý mala mať vybavený. Poškodená im doklady od úveru neukazovala. Svedok na svojej výpovedi zotrval aj po konfrontácii s poškodenou.

Svedkyňa X. K. uviedla, že poškodenej viedla účtovníctvo. Finančná situácia poškodenej bola zlá. Nestačila uhrádzať odvody od roku 2002. Do toho prišiel exekútor a tlačil aby bola pohľadávka voči Sociálnej poisťovni splatená. Tlak na poškodenú bol v roku 2006 veľmi intenzívny. Žiadosti poškodenej o úver v bankách zamietli. Na úver potrebovala poškodená okolo 1.600.000,-Sk. Poškodená bola v strese. Vie, že poškodená zobrala nejakú pôžičku od nejakého pána, ktorý vlastne za poškodenú zaplatil dlh v Sociálnej poisťovni. Obžalovanú a jej manžela ona nepozná.

Svedkyňa G. U. uviedla, že u poškodenej pracovala v prevádzke na ul. M. Sch. Trnavského. V poslednom čase mali problémy s vyplácaním miezd, ktoré meškali. Problémy mali aj s gastrolístkami. O pôžičke poškodenej ona nevie nič povedať. Obžalovanú a jej manžela nepozná. Nepozná ani pána U.. O poškodenej má zlú mienku. O jej kontaktoch v súkromí nič nevie. Z prevádzky kde pracovala je výhľad na parkovisko, asi na 4-5 áut. Nevie, že by pani Y. mala s poškodenou problémy. Nevie, že by niekto v roku 2006 telefonicky intenzívne na prevádzke zháňal poškodenú.

Svedok J. R. uviedol, že na stretnutie v Dome kultúry Dúbravka išiel po dohode s pánom U., ktorý mu spomínal, že jeho známa má problémy a spomínal aj nejakú pani R., ale nič bližšie mu nehovoril. Toto meno R.X. počul od U. ešte pred stretnutím. U. hovoril, že sa má stretnúť s pani R.. Po príchode k DK Dúbravka on zostal s poškodenou v aute a na stretnutie išiel U.. O čo išlo na stretnutí on nevie, on bol celý čas v aute. Po stretnutí U. hovoril, že tá pani s ktorou sa stretol sa rozplakala, že ju nahovorili zamestnanci, že má chorého syna a cestuje do Brna. U. povedal, že je to vyriešené. Cestou zo stretnutia on hovoril poškodenej, že problémy má riešiť zákonnou cestou.

Svedok S. A. uviedol, že si pamätá na to, že mu volala jeho manželka, že sa má stretnúť s nejakou pani v Bratislave a pýtala sa ho na ulicu. On jej to vysvetlil a povedal, že sa tam zastaví. Keď tam prišiel, obžalovaná, ktorá bola s jeho manželkou ho poslala preč. Vie, že obžalovaná mala nejaký fascikel. Nepamätá si dátum stretnutia. Doma mu manželka povedala, že tá pani mala byť z inšpektorátu práce, že spolupracuje s políciou a že môže vybaviť nejaké veci za dva milióny korún. Do detailov však jeho manželka nešla. Povedal jej, že v žiadnom prípade jej peniaze nedá. U. pozná, vie, že tento ku konaniu obžalovanej povedal, že je to čistý podvod S U. rozprávala jeho manželka, on sa do toho nemotal. V predsúdnom konaní uviedol, že o stretnutí jeho manželky v Dome kultúry v Dúbravke mu jeho manželka nehovorila, nevie nič o tom, že by si jeho manželka v tomto období od niekoho požičala vyšší finančný obnos. V tomto období jeho manželka nemala poplatené nejaké sociálky. Nevie koľko peňazí požičal U. jeho manželke. K samotnému skutku on nevie nič povedať, on sa tým bližšie nezaoberal, nevie čo bolo vo veci. Na tejto výpovedi svedok zotrval.

Svedok N. U. uviedol, že manžel poškodenej mu raz hovoril, že jeho manželka má problém, že ju kontaktovala nejaká žena, ktorá sa vydávala za zamestnankyňu úradu práce, neskôr za policajtku a manželka jej vypísala nejaké doklady na 2.000.000,-Sk. Potom sa stretol s poškodenou, ktorá mu povedala, že ju v práci hľadala nejaká žena a chcela sa s ňou rozprávať. Tá pani mala byť úradníčka z nejakej kontroly, strašila poškodenú že je v problémoch. Dohodli si stretnutie, na ktorom tá pani hovorila poškodenej, že ju môže dostať do väzenia, že nevypláca zamestnancov, že kráti tržby. Poškodená mala dojem, že ide o policajtku. Tá pani povedala, že sa to dá vyriešiť, ale že to bude niečo stáť. V obchode boli kúpiť výdajkové doklady, ktoré mala poškodená vypísať na dve sumy okolo 2.000.000,-Sk. Poškodená to prežívala veľmi zle. Po porade s právnikom vec nehlásili na polícii, lebo zatiaľ to nie je trestný čin. Poškodenej povedal, že ak by sa tá pani znova ozvala, pôjde na to stretnutie aj on. Po nejakom čase ho poškodená kontaktovala, že má mať s tou pani stretnutie v Kultúrnom dome Dúbravka. On zatelefonoval kamarátovi R. a spolu išli na stretnutie. Do domu kultúry išiel R. asi prvý, potom on a potom poškodená. K poškodenej pristúpila nejaká pani a spolu odišli do kaviarne. On potom s R. vošli po chvíli za nimi. Prisadli si k stolu poškodenej a tej pani. tá pani bola vyľakaná, uviedla, že vedela že z toho bude zle, začala plakať, povedala že predmetné doklady už dávno roztrhala, že poškodenú chcela len vystrašiť, lebo zamestnancom neprepláca dovolenky. Sama vytiahla občiansky preukaz, aby videli ako sa volá a žiadala by nevolali políciu. Z občianskeho preukazu videli, že sa volá Z. R.. Mobil obžalovanej nevidel, táto mu ho neukázala. Pred týmto stretnutím obžalovanú podľa mena nepoznal a jej meno neuvádzal ani R., lebo ho nevedel. Po skončení stretnutia nadobudli dojem, že R. už dá pokoj. Asi po mesiaci mu volala poškodená s tým, že R. cestou právnika od nej vymáha tie peniaze. On jej poradil, aby podala trestné oznámenie.
Vie, že finančná situácia poškodenej v tom čase nebola ružová, mala dlh u Sociálnej poisťovni. On jej pomáhal vybaviť úver v OTP banke a nakoľko jej exekútor zablokoval účty, tak poškodenej požičal peniaze na zaplatenie exekútora. Keď poškodená dostala peniaze z úveru, tak mu ich vrátila. Poškodenej požičal sumu okolo 2.000.000,-Sk, ktorú mal z úspor a z predaja rodičovského bytu.

Súd po splnení zákonných podmienok prečítal výpoveď svedkyne Z. K., ktorá k veci nič podstatné neuviedla.

Súd o splnení zákonných podmienok prečítal obsahy znaleckých posudkov vypracovaných znalcom PhDr. Dušanom Selkom, CSc.
K osobe obžalovanej znalec uviedol, že jej osobnosť je disharmonická, akcentovaná, emočne labilná s prevahou obsedantných čŕt. Osobnostná štruktúra ju predisponuje k nápadným až abnormným reakciám. Vzhľadom ku svojej kapacite a skúsenostiam sa štylizuje do inej roviny, aká je v skutočnosti. Situačne sa túži predvádzať, prezentovať ako dôležitá osoba. Môžu sa vyskytovať emočne sýtené búrlivé reakcie. Je citlivá voči morálnym normám, aj voči problémom druhých. Je náladová, nekompromisná. Je sociabilná, ale konfliktná. Nezistil sa u nej významný deficit pamäťových funkcií. Obžalovaná dokáže správne vnímať prežité skutočnosti a dokáže ich správne reprodukovať. Má vyvinutý zmysel pre detaily. Parciálne výpadky pamäte v priebehu vyšetrenia a nepresnosti možno označiť skôr za účelové prejavy. Z hľadiska psychopatologického nezistila sa prítomnosť konfabulácií. Nezistil sa sklon k pseudológii. Má dobrú predstavivosť a fantáziu, sklony k dramatizácii. V rámci obranných mechanizmov má sklony k účelovému klamstvu v snahe zmierniť dopad sankcionovania, nie však v zmysle patologického klamstva. Je si vedomá situácie, do ktorej sa dostala, cíti sa podvedená, oklamaná, pravdepodobne nemá dostatočnú oporu. Vzhľadom k pomerne dlhému času, ktorý uplynul od posudzovanej udalosti a priebehu vyšetrení, nie je možné vylúčiť ovplyvnenie inou osobou – osobami.
K osobe poškodenej znalec uviedol, že sa jedná o jedinca s jednoduchšie štrukturovanu disharmonickou osobnostnou štruktúrou. V štruktúre jej osobnosti sú prítomné kombinované osobnostné vlastnosti, črty, ktoré ju predisponujú k abnormným reakciám. Pamäťové schopnosti boli mierne znížené, nie však v klinicky významnej miere. Prítomná bola výrazná intrapsychická tenzia, emočne bola utlmená, stiahnutá a hostilná. Zistil sa u nej sklon k afektívnejším, regresným a agresívnym reakciám. Poškodená bola a je schopná správne vnímať prežité udalosti. Účelovo a skreslene ich interpretuje. Účelovo prispôsobuje a reprodukuje prežité udalosti tak, aby vyhovovali jej predstavám a očakávaniam. Je nepochybné, že poškodená bola veľmi dlho vystavená existenčnému tlaku a stresu, ktorý na jej reaktivite zanechal stopy. Má dobrú predstavivosť a fantáziu. Nezistilo sa u nej organické poškodenie CHS, prítomnosť konfabulácií v psychopatologickom ponímaní je možné vylúčiť. Má sklon k zatajovaniu skutočnosti k fabulácii, účelovému klamstvu, v kontexte jej osobnostnej štruktúry a kognitívnych schopností. V náleze sú prítomné zištné pohnútky, výraznejšie ako u obžalovanej. Poškodená pri popise udalostí a jednotlivých detailov v kontexte tohto znaleckého vyšetrenia uvádza viacero sporných údajov, ktoré znižujú vierohodnosť jej verzie posudzovaného skutku. Vzhľadom k disproporciám v jej mentálnej kapacite a osobnostnej štruktúre, spôsobu odpovedí v priebehu vyšetrení, najmä čo sa týka interpretácie posudzovaného skutku a jej aktuálnemu vystupovaniu, nie je možné vylúčiť ovplyvniteľnosť jej výpovedí inou osobou, inými osobami.

Z listinných dôkazov súd oboznámil správy mobilných operátorov, kúpne zmluvy a osvedčenie o dedičstve z ktorých vyplýva, že obžalovaná predávala nehnuteľný majetok a mala dostatok finančných prostriedkov na požičanie. Správu sociálnej poisťovne, ktoré potvrdzujú zoznam zamestnancov poškodenej a spôsob odvádzania odvodov. Doklady o požičaní peňazí poškodenej U., Uznesenia o zastavení trestného stíhania a odmietnutí podania v iných trestných veciach, kde mala byť páchateľkou trestného činu poškodená. Žiadosti o úver o ktorý žiadala poškodená. Z výdavkových dokladov je zrejmé, že tieto podpisovala poškodená, obžalovaná a manžel obžalovanej, zneli na zistené sumy a je na nich uvedené aj meno poškodenej aj obžalovanej, pričom poškodená sa zaviazala požičané sumy vrátiť do 17.12.2006. Súd oboznámil aj spisový materiál z iných trestných vecí, kde podnety na trestné stíhanie podávala obžalovaná na poškodenú. Súd oboznámil aj rozsudky z predchádzajúcich odsúdení obžalovanej, register trestov a posudky, z ktorých vyplýva, že obžalovaná bola v minulosti dva krát súdne trestaná, z toho jeden krát sa na ňu hľadí akoby nebola odsúdená.

V  predmetnej trestnej veci bolo vykonané rozsiahle kontradiktórne dokazovanie všetkými dostupnými a vykonateľnými dôkazmi, ktoré súd vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne a dospel k jednoznačnému záveru, že vykonaným dokazovaním na hlavnom pojednávaní nebolo preukázané, že sa stal žalovaný skutok, pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

V  danej veci existujú dve skupiny dôkazov. Na jednej strane je to výpoveď obžalovanej, ktorá vypovedala identicky celé konanie, ako v predsúdnom konaní, tak i na hlavnom pojednávaní a jednoznačne poprela spáchanie žalovaného skutku. V prospech tvrdenia obžalovanej svedčí výpoveď jej manžela, svedka R., ktorý bol prítomný pri odovzdávaní pôžičky poškodenej a spisovaní výdavkových dokladov, pričom jeho podpis na týchto dokladoch figuruje. V prospech tvrdenia obžalovanej svedčí výpoveď svedkyne Y.X., ktorá jednoznačne potvrdila, že sa poškodená sa s obžalovanou a jej manželom poznali dlhšiu dobu pred požičaním peňazí a boli v priateľskom vzťahu. Nepriamo tvrdenie obžalovanej, svedka R. a svedkyne Y., že poškodená vedela meno obžalovanej ešte predtým ako táto predložila občiansky preukaz U. potvrdil aj svedok R., ktorý jednoznačne uviedol, že už pred stretnutím v DK Dúbravka účastníci stretnutia hovorili o obžalovanej ako o pani R.Á., takže vedeli jej meno. Skutočnosť, že poškodená potrebovala súrne peniaze je potvrdená listinnými dôkazmi, výpoveďami svedkov U., svedkyne K.. Skutočnosť, že obžalovaná a jej manžel disponovali sumou, ktorá mala byť poškodenej požičaná je potvrdená listinnými dôkazmi. V prospech tvrdení obžalovanej napokon svedčí aj záver znaleckého posudku PhDr. Selka, CSc.

Na druhej strane je to druhá skupina dôkazov a to tvrdenie poškodenej, ktorá popísala akým spôsobom malo dôjsť k podpisu výdavkových dokladov. Nepriamo jej tvrdenie má preukazovať výpoveď jej manžela a svedka U., ktorí však údaje o skutku prezentujú len z druhej ruky, ako údaje, ktoré počuli od poškodenej. Súd poukazuje na to, že výpoveď poškodenej je nanajvýš nelogická a nepravdepodobná. Súd neverí tomu, aby človek s plnou právnou spôsobilosťou, človek ktorý má skúsenosti s podnikaním, ktorý riadi viacero prevádzok podpísal osobe o ktorej nevie ako sa volá, nevie kde býva nevie o nej vôbec nič, dva výdavkové doklady na sumu 2.000.000,-Sk ak sama poškodená bola v takej finančnej situácii, že v žiadnom prípade nemohla túto sumu zohnať a vyplatiť.
Tvrdenia poškodenej, že sa domnievala, že ak vyplatí predmetnú sumu cestou obžalovanej vyšetrovateľovi, tak sa jej vyrovnajú dlhy v sociálnej poisťovni je tak absurdné, že tomu súd nemôže uveriť.
Súd poukazuje na to, že tvrdenia poškodenej sú v rozpore s ostatnými vykonanými dôkazmi. Pokiaľ poškodená uvádzala, že obžalovanú predtým nepoznala, nevie vysvetliť odkiaľ mala obžalovaná na ňu telefónne číslo, pokiaľ jej ho sama nedala.
Pokiaľ poškodená uvádzala, že obžalovanú predtým nepoznala, toto je tvrdenie vyvracia obžalovaná, svedok R., svedkyňa Y.. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že svedkyňa Y. mohla vidieť z miesta svojho pracoviska parkovisko, kde sa obžalovaná a poškodená stretávali, a preukazuje to aj fakt, že zhodne s tvrdením svedka R. popísala aj aké mal svedok R. a obžalovaná vozidlo.
Z výdavkových dokladov vyplýva, že na týchto je uvedené meno a adresa obžalovanej, takže pri podpise toto meno musela poškodená vidieť. Z výpovede svedka R. je zrejmé, že meno obžalovanej poškodená poznala ešte pred stretnutím v DK Dúbravka, takže toto všetko preukazuje, že poškodená nehovorí pravdu.
Skutočnosť, že poškodená bola v zlej finančnej situácii a súrne potrebovala veľký obnos peňazí je potvrdená okrem, výpovede obžalovanej, aj výpoveďami ostatných svedkov a listinnými dôkazmi.
V  neprospech poškodenej napokon svedčí aj znalecký posudok PhDr. Selka, CSc, ktorý uviedol, že poškodená účelovo a skreslene interpretuje prežité skutočnosti. Účelovo prispôsobuje a reprodukuje prežité udalosti tak, aby vyhovovali jej predstavám a očakávaniam. Má sklon k zatajovaniu skutočnosti k fabulácii, účelovému klamstvu. V náleze sú prítomné zištné pohnútky. Poškodená pri popise udalostí a jednotlivých detailov v kontexte znaleckého vyšetrenia uvádza viacero sporných údajov, ktoré znižujú vierohodnosť jej verzie posudzovaného skutku.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že poškodená v celkom zjavne zlej finančnej situácii, kedy jej hrozila exekúcia na majetok, mala obrovský finančný dlh voči poisťovni, žiadna banka jej nechcela dať úver, tak sa snažila využiť naivitu obžalovanej, vediac, že jej manžel podniká a darí samu, podvodným predstieraním solventnosti preukazujúc sa knihou vedených príjmov a neexistujúcim úverom na nákup strojov sa snažila od obžalovanej získať finančnú výpomoc a tak si vyriešiť svoju finančnú situáciu a odvrátiť hrozbu exekúcie jej majetku.

V predmetnej veci okrem jednej spochybnenej a nelogickej a vyvrátenej výpovede svedkyne W. A. neexistuje žiadny ani priamy ani nepriamy dôkaz, ktorý by potvrdzoval tvrdenie obžaloby mimo akúkoľvek pochybnosť o tom, že sa mal skutočne stať žalovaný skutok pre ktorý je obžalovaná stíhaná.

Výrok o vine môže byť založený len na takých dôkazoch, ktoré celkom vylučujú pochybnosť že sa stal skutok, ktorý je predmetom trestného stíhania. To platí tým skôr, keď vierohodnosť jediného priameho svedka je pochybná. ( R. NS č. 14/1964).
Zásada objektívnej pravdy vyžaduje, aby súd oprel svoje rozhodnutie o vine a treste o jednoznačne zistené a bezpečne preukázané fakty, nie o obyčajnú pravdepodobnosť. Tam, kde sa nedá bezpečne určiť, ktorý z variantov skutkového riešenia zodpovedá skutočnosti, volí súd po vyčerpaní všetkých dosiahnuteľných dôkazov ten, ktorý je pre obžalovaného priaznivejší ( R. NS č. 46/1963).

Nakoľko vykonaným dokazovaním nebolo preukázané, že sa žalovaný skutok tak, ako je uvedený v obžalobe vôbec stal, po vyčerpaní všetkých dostupných dôkazov a zmysle zásady objektívnej pravdy a zásady in dubio pro reo, musel súd rozhodnúť tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku a obžalovanú spod obžaloby oslobodiť.

Poučenie:

:     Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia, cestou Okresného súdu Bratislava IV, na Krajský súd v Bratislave.